Jedno nákladné auto za druhým priváža po betónovej ceste stavebný materiál, na okraji pozemku vyrástla betonárka, ubytovňa z unimo buniek. Vysoké betónové stĺpy, na ktoré sa bude montovať hala, dávajú tušiť obrovské rozmery prvej výrobne. Na piesočnatom pozemku, z ktorého zlikvidovali ihličnaté stromy, to vyzerá ako na mravenisku, pracuje tam zhruba sto stavbárov. Robotníci v kuse zametajú výjazd na diaľnicu, panely, po ktorých jazdia tatrovky, vyzerajú ako práve položené, ďalší stavbári opravujú most ponad diaľnicu, ktorý vedie od starej cesty k budúcim halám. „Začali sme stavať asi pred dvoma týždňami. Hrubé stavby prvých hál dokončíme v októbri, celkové ukončenie ich výstavby aj s cestami plánujeme do roka. Samozrejme, že stroje a výrobné linky sa budú sťahovať do hál už skôr. Keď sa začne robiť voda, elektrina, zariaďovanie, tak predpokladám, že tu bude len na stavbe pracovať asi tisíc ľudí,“ hovorí jeden z vedúcich stavby pán Kováč z firmy Zipp.

Haly kontra lesy

Všetky firmy, ktoré sa nasťahujú do týchto hál, budú vyrábať pre koncern Volkswagen. Na druhej strane diaľnice sú už postavené dve haly na výrobu plastov pre automobilový priemysel, ale hlavná časť parku bude v bývalých vojenských lesoch. Práve to je problém z hľadiska životného prostredia, pretože za obeť parku padne niekoľko hektárov nových stromov. Požiar v roku 1992 zničil 1171 hektárov borovicového lesa a práve na bývalom zhorenisku má stáť priemyselný park. Problémom je, že na väčšine spáleniska už vysadili nové stromy, ktoré sa teraz zlikvidujú. Podobný koniec pravdepodobne čaká aj neďalekú horáreň. „Podľa plánu má park siahať až k Malackám, takže toto všetko bude zastavané,“ ukazuje mladý horár na nové trojmetrové stromčeky. „Niekedy mám pocit, že si o nás myslia, že lesníctvo je naše hobby. Že sme toto územie po požiari osem rokov zalesňovali len tak. Teraz sa všetko zničí. Takéto stromčeky sa už nedajú presadiť a ešte to ani nie je využiteľná hmota, takže sa poštiepkujú a ostane z nich drtina.“

Ekológovia tiež nie sú stavbou parku na bývalom spálenisku nadšení. Občianske združenie SOS Záhorie poslalo vláde otvorený list mimovládnych ochranárskych organizácií, v ktorom sa okrem iného píše: „Z hľadiska životného prostredia je navrhované umiestnenie priemyselného parku do lesného komplexu celkom nevhodné. Realizácia zámeru predpokladá zabratie viac ako 1200 hektárov lesnej pôdy.“ Podľa združenia SOS Záhorie dôjde k porušeniu niekoľkých zákonov a najmenej piatich medzinárodných dohovorov, ku ktorým SR pristúpila a sú pre ňu záväzné - dohovor o mokradiach, dohovor o biologickej diverzite, dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov, dohoda o ochrane netopierov v Európe. Ochranári tvrdia, že práve priestor, kde sa bude stavať, patrí medzi najväčšie komplexy viatych pieskov na Slovensku, v ktorom sa zachovali vhodné podmienky pre život mnohých ohrozených druhov.

Prevládajú pozitívne reakcie

Proti ekológom stoja úradníci, stavbári, podnikatelia, ale aj väčšina miestnych ľudí. „Zo stromov sa človek nenaje,“ znie štandardná odpoveď obyvateľov okolitých dedín. Na obecnom úrade v Lozorne, pri ktorom sa park začína, sa vraj na výstavbu priemyselného parku nikto nesťažoval. Predstavitelia armády sa nedávno zaviazali, že odovzdajú na účely výstavby parku deväťsto hektárov svojho výcvikového priestoru. Po dostavbe automobilovej časti parku, kde bude osem až dvanásť dodávateľov pre koncern Volkswagen, by sa mal park rozširovať o ďalšie výrobné a pravdepodobne aj výskumné centrá z iných priemyselných oblastí.