Šaty veľkosti číslo 38 vyrobené v Nemecku a Holandsku sadnú Francúzke a Belgičanke, ktorá si doma kupuje štyridsiatku. V Taliansku by mal tento model už veľkosť 44, v celkom inak počítajúcej Veľkej Británii by to bolo číslo 12 a v Škandinávii C19. Na Slovensku by to bola štyridsiatka.

Európske odevné firmy sa snažia uľahčiť zákazníkovi orientáciu tým, že okrem domácej veľkosti uvádzajú aj celý zoznam mier platiacich v ďalších krajinách, prípadne veľkosť v centimetroch.

Uta-Maria Grothová z Európskeho výboru pre štandardy (CEN) uviedla pre maďarský týždenník HVG, že po druhej svetovej vojne sa národné systémy mier konfekcie kodifikovali podľa odlišných kritérií.

Chaos spôsobuje nemalé problémy zvlášť pri katalógovom predaji. Väčšina reklamácií súvisí práve so zmätkami okolo číslovania. Pri nákupe oblečenia nie je rozhodujúce označenie 40 na etikete na golieri, ale údaj na podrobnejšej visačke na gombíku, z ktorého vysvitne, podľa akého číslovania to „40“ vlastne je. Veľkosť sa líši aj podľa firiem - známe značky majú vlastné systémy.

Európania sú nekonfekční

Nemecká dámska 38 je kód pre obvod pŕs 88 centimetrov - 88 deleno dvoma mínus šesť - keďže tieto miery sa kedysi nepatrilo uvádzať otvorene. Obvod hrudníka 88 dopĺňa pás 74 a boky 94 postavy vysokej 160 centimetrov. Číslovanie sa zvyšuje po ôsmich centimetroch. Francúzska 38 však nie je presne nemecká 36 - obvodu pŕs sú priradené iné boky a pás.

Rôznorodý systém napovedá, že by mal vystihovať individualitu príslušného európskeho národa. Severania sú napríklad tradične vyšší (najvyšší sú Holanďania, kde majú ženy v priemere 174 a muži 184 centimetrov). Nie je to však celkom verné. Miery boli vymyslené pre iné typy postáv, aké sú dnes bežné: dve tretiny žien a jedna tretina mužov má podľa prieskumov nekonfekčnú postavu. Móda sa prispôsobila štíhlejším a vyšším vyšportovaným postavám, ale miery nie.

V Nemecku konfekčné miery určili v roku 1996 na základe vzorky 10 000 mužov a 10 000 žien, európsky odevný priemysel vlastne na zmeny postavy nezareagoval.

V ďalších krajinách sa však miery niekoľko desaťročí nemenili, iné svojich obyvateľov ani nikdy nezmerali a prebrali zahraničné číslovanie.

Móda pre nové číslovanie

O dva roky sa Európania možno budú učiť nové miery - keď výbor CEN na základe celoeurópskeho prieskumu určí 15 typických konfekčných mier kontinentu.

Nie je známe, či bude nová stupnica v centimetroch alebo v symboloch a vyjasniť treba mnoho ďalších otázok. Dodržiavanie spoločných mier (CEN) nie je povinné - diktujú to však obchodné záujmy. Jednotný systém konfekcie je želaný - ale všetci si ho predstavujú inak.

Nebude jednoduché nájsť typické miery vyhovujúce národom zjednocujúcej sa Európy s rôznymi typmi postáv. Firmy a štáty budú chcieť presadiť systém blízky svojmu a nie je isté, či dva roky vyčlenené na diskusiu budú stačiť. Prechod na nový systém bude drahý - výrobné linky bude treba preprogamovať a vzniknú skladiská staršieho oblečenia „neštandardnej veľkosti“.

Nie je vylúčené, že to ovplyvní aj samotnú módu. Tej priliehavej posledných rokov, ktorá šetrí materiál, zrejme odzvonilo. Možno ju vystrieda ležérna móda voľných tvarov, pri ktorej na mierach vlastne nezáleží.

(kl)