Prisťahovalci čakajú v Lisabone na dokumenty. Podľa predbežných výsledkov sčítania ľudu v tomto roku sa počet obyvateľov krajiny zvýšil za desať rokov o 4,6 percenta. Štyri pätiny rastu spôsobila vlna imigrantov.
FOTO - REUTERS
A zhruba tretinu imigrantov, ktorí žiadajú o povolenie na pobyt, predstavujú Ukrajinci. Ako príklad môže poslúžiť 30-ročný Oleg Lijoľuško z Kyjeva. Jeho prípad je typický. Vzdelaním je síce fyzioterapeut, ale je pripravený vziať každú prácu, ktorá mu zaistí živobytie. „Prišiel som za prácou a aby som si zarobil nejaké peniaze. Veľmi rád by som robil vo svojej profesii, ale to sa mi asi nepodarí, pretože neviem portugalsky,“ hovorí pri vstupnom pohovore do ubytovacieho strediska vedeného jezuitmi. „Beriem každú prácu,“ zdôrazňuje.
Imigrantov z Ukrajiny a vôbec z východnej Európy, ale aj z Afriky a Ázie sem láka relatívna prosperita, ktorú teraz portugalské hospodárstvo vykazuje. A tiež politika vlády: tá tento rok začala kampaň zameranú na získavanie dočasných pracovníkov, ktorí by pomohli odstrániť chronický nedostatok pracovných síl v najhoršie platených zamestnaniach.
Najsilnejší prílev imigrantov prichádza zo Zeleného mysu (Cape Verde), niekdajšej portugalskej kolónie v Afrike. Najrýchlejšie však vzrastá počet imigrantov z Ukrajiny.
Rosario Farmhouse z vedenia jezuitskej služby pre utečencov hovorí, že imigranti z východnej Európy sa dali oslniť správami iba o 4,2 percenta nezamestnaných, o priaznivej klíme a tiež povesti Portugalčanov ako veľmi tolerantných ľudí. Skutočnosť podľa neho býva iná. „Na Východe hovoria o Portugalsku ako o raji, ale keď sem dorazia, zistia, že je len kúsok od pekla,“ konštatuje.
Takmer každý deň prinášajú miestne médiá správy o imigrantoch, a to vrátane policajných razií proti gangom prevádzačov, ktoré sa živia pašovaním ľudí. Len v máji úrady zatkli 25 osôb zapletených do pašovania cudzincov. Najmenej v dvoch prípadoch sa vyšetruje i vražda.
Prisťahovalci žijú väčšinou natlačení v ilegálnych bytoch alebo v chatrčiach neďaleko miest, kde pracujú. Terajší imigranti však môžu byť pre Portugalsko predzvesťou omnoho silnejšieho prílevu zahraničných pracovníkov, ku ktorému zrejme dôjde, až sa Európska únia rozšíri o východoeurópske krajiny, ako to Brusel plánuje.
„Je to lichotivé, že cudzinci hľadajú v Portugalsku výhody,“ komentuje záujem o svoju krajinu Manuel Villaverde Cabral z lisabonského Ústavu sociálnych vied. Ale ako dodáva, nič nie je zadarmo a „všetci musia tvrdo pracovať, aby sa ich predstavy zmenili na skutočnosť“.
(čtk/reuters)
