Ružomberok pod vedením Mikuláša Komanického kvitne. Aj na súperových ihriskách hrá pekný futbal. Pred dvoma týždňami na Tehelnom poli unikli Ružomberčanom tri body medzi prstami, v Púchove však definitívne otočili vo chvíli, keď už na zvrat neostávalo veľa času. Podobne to vnímal aj strelec rozhodujúceho gólu Tomáš Oravec: „V prvom polčase sme za súperom zaostali v dôraze i pohybe, a tak bol k víťazstvu bližšie. Po vyrovnaní sa nám naskytlo viacero možností na rýchly protiútok a bolo by hriechom aspoň jednu z nich nevyužiť.“
Tomáš potvrdil, že tréner Komanický počas zápasovej prestávky zvýšil v kabíne hlas. „Niektorým hráčom mediálna pochvala očividne neprospieva,“ priblížil šatňovú atmosféru ružomberský kouč, ktorý si po dvoch absenciách na lavičke dával počas stretnutia pozor na jazyk. „V našej stredovej formácii to škrípalo, traja z nej prvý polčas vyložene odflákli. Z ich pasivity sa zrodili šance súpera, ten ich, našťastie, nevyužil.“
V Púchove sa opäť potvrdilo, že vo futbale nie vždy musí vyhrať lepší. Matador si v sobotu nezaslúžil prehrať. Body sa však nerozdávajú za zásluhy, ale za góly. Ak by sa Perniš aspoň pri jednej zo štyroch gólových príležitostí zachoval tak chladnokrvne ako pred dvoma týždňami proti Trenčínu, Púchovčania nemuseli smútiť. Jediný, ktorý mal právo na úsmev, bol 21-ročný nováčik v púchovskej kabíne Mário Breška. Hlavne v prvom polčase sa mu lopta doslova prilepila na kopačky, skvelý výkon korunoval exportnou strelou, na ktorú Mucha nemal nárok. „Pozriem si ho v televízii a potom vám poviem, či to bol skutočne najkrajší gól, aký som kedy strelil,“ povedal po stretnutí Breška. „Bez ohľadu na to ma teší, že som si otvoril strelecký účet v Superlige. Oveľa radšej by som však bol víťazstvu. Pozahadzovaných šancí bolo aj na môj vkus priveľa.“ RADO VARGA
