Bolo by to normálne, keby to nebolo nezvyčajné. Prechod od slov k činom sa odohral pravdepodobne aj preto, že slovenská firma vlastne nie je slovenská a jej prezident sa nevolá napríklad Dobroták, ale Goodish. Boj s korupciou v slovenských podmienkach až nápadne pripomína socialistické súťaženie. Kopy premletej prázdnej slamy iba ticho tlejú, nie je z nich ani dym ani úžitok.
Obľúbenosť porekadla, že ryba smrdí od hlavy, sa stala legitimáciou pasivity. Všetci čakajú, že bojovať začnú tí druhí, najlepšie tí hore. Nikomu sa nechce „umierať“ na bojovom poli. Čakanie si krátia rozprávaním historiek o dávaní úplatkov a pohoršovaním sa nad nečinnosťou vlády, polície, súdov. V okamihu, keď sa všeobecné konštatovania majú premeniť na konkrétne svedectvo či oznámenie, začína fungovať korupčný pacifizmus. Nikto nič nevie, nevidel… všetky stopercentne overené fakty majú zrazu hodnotu ako z tretej ruky. Pohodlie bytia sa cení viac ako svedomie, etika a morálka.
Boj s korupciou je vecou vlády, ale nielen vlády. Musia existovať dva spojenecké fronty, ich blízkosť sa môže stať indikátorom rozšírenia úplatkárstva, klientelizmu i všetkých ďalších prejavov korupčného správania. Oba fronty musia byť dosť silné a na oboch stranách musí byť odvaha.
Pri posudzovaní možností potláčania korupcie sa často zdôrazňujú najmä extrémne polohy. Jednou z nich je napríklad tvrdenie, že nízka miera korupcie v niektorých krajinách je výsledkom odstrašujúcej represie, korumpovaní i korumpujúci sa iba boja. Zrejme starostlivosť o psychickú pohodu účastníkov korupcie spôsobila, že strach na Slovensku nemá ani len veľké oči, a keby aj mal, aj tak by skoro nič nevidel.
Druhý pohľad je založený na tom, že spolieha len na morálku a etiku. Ľudia v tejto optike vyzerajú ako dobromyseľní, pracovití a čestní. K akémukoľvek prejavu korupcie by sa neznížili, lebo by ich nepustili morálne zábrany.
Oba extrémne názory majú chybu najmä v tom, že podceňujú schopnosť myslieť a konať slobodne, odsudzujú ľudí na truhlíkov, ktorí nedokážu posúdiť mieru rizika a náklady na využitie príležitostí.
Príklad košického US Steel je nateraz ojedinelý a bude úspešný najmä ak stane aj inšpirujúcim. Nielen pre podniky, ale aj pre vládu. Napríklad v tom, že sa na najnižšiu možnú mieru zníži počet prípadov, keď zákony dávajú právo rozhodovať úradu, čo je skoro vždy veľmi konkrétny človek. Až príliš často nemusí mať taký človek ani morálku, ani strach.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
