BRATISLAVA – Medzi spiacimi kontami obetí holokaustu, ktoré v pondelok zverejnilo Združenie švajčiarskych bankárov, sa nachádzajú aj desiatky kont slovenských občanov. Na v poradí už treťom zozname, obsahujúcom informácie o 21-tisíc kontách, nachádza celkovo 161 kont, pri ktorých je uvedený majiteľ buď ako občan Slovenskej republiky, obyvateľ slovenského mesta, alebo ako občan Československa bez udania mesta.

Zoznam obsahuje kontá, ku ktorým sa od konca druhej svetovej vojny nikto neprihlásil. Najviac majiteľov slovenských kont pochádzalo z Bratislavy, ale sú tam aj osoby zo Žiliny, z Prievidze, Piešťan, Trenčína, Košíc, Humenného, zo Stupavy a z ďalších miest. Zoznam obsahuje napríklad mená Tibora a Berty Breuerovcov z Bratislavy, Alexandra a Adrienne Fazekasovcov z Bratislavy, Eduarda Fürsta z Nitry, Felixa Glueckseliga z Bratislavy, Anny Eberhardovej zo Stupavy, celej rodiny Ehrensteinovcov z Bratislavy a ďalších. Na celom zozname, ktorý možno nájsť na webovej stránke www.dormantaccounts.ch, sa ďalej nachádza niekoľko typicky znejúcich slovenských a českých mien bez udania štátnej príslušnosti a mesta alebo s udaním iného štátu ako Slovenska a Československa. Veľká väčšina zo Slovákov vlastnila jedno konto, sú tu však aj osoby, ktoré mali založené tri-štyri a dokonca až šesť kont.

Zatiaľ nie je isté, že by sa na zozname nachádzalo aj konto nejakého bývalého exponenta slovenského štátu. Na prvom zozname uverejnenom v roku 1997 sa totiž objavili kontá bývalého premiéra slovenského štátu Vojtecha Tuku, predsedu Obilnej spoločnosti pre Slovensko a prívrženca Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany Jána Klinovského a nemeckého podplukovníka justičnej služby a vtedajšieho hlavného vojenského prokurátora v Bratislave Friedricha Wirtha.

Na v pondelok zverejnenom zozname, ktorý má pomôcť vypátrať príbuzných obetí, sa objavili aj mená Albert Einstein a Sigmund Freud. Príslušní činitelia však nevedeli povedať, či sa pod držiteľmi týchto kont ukrýva skutočne slávny fyzik Einstein a zakladateľ psychoanalýzy Freud.

Zverejnením v poradí už tretej listiny (600-strán) sa zrealizovala dohoda medzi židovskými organizáciami v USA a švajčiarskymi bankami. Židovské organizácie požadovali od švajčiarskych bánk takýto postup preto, lebo finančné ústavy po druhej svetovej vojne odmietali vyplatiť finančnú hotovosť pozostalým so zdôvodnením, že chýbajú úmrtné listy alebo iné doklady obetí. Švajčiarske banky sa tým usilujú čeliť obvineniam zo strany obetí a židovských organizácií, že nesprávne naložili s prostriedkami ľudí zavraždených nacistami počas druhej svetovej vojny. Zároveň je to ďalší krok, ktorým sa krajina pol storočia po skončení vojny usiluje vrátiť majetok neznámych vlastníkov – dodnes stále uložený vo švajčiarskych bankách – jeho právoplatným majiteľom.

Súčasní slovenskí Židia sú zatiaľ k prípadnému získaniu nejakých financií dosť skeptickí. „Zoznam najprv musíme poriadne preštudovať a zistiť, lebo sa nás uvedené mená týkajú,“ povedal František Alexander, výkonný tajomník Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku.