FOTO - REUTERS

veliteľ Amir Kubura sa dobrovoľne vzdali po tom, ako im doručili rozhodnutia ústavného súdu o ich vydaní do Haagu, uvádza sa vo vyhlásení vlády. Súd vydal rozhodnutie na základe tajného zoznamu hľadaných osôb, ktorý vydal Haag. Detaily o činoch, ktorých sa mali zadržaní dopustiť, neboli uvedené.

Obaja generáli boli pred vypuknutím vojny v Bosne príslušníkmi juhoslovanskej ľudovej armády. Alagič sa stal veliteľom tretieho zboru bosnianskej armády v centre krajiny. Po vojne šiel do výslužby a zvolili ho za starostu mesta Sanski Most v západnej Bosne. Neskôr ho odvolali a začiatkom roka ho miestny súd odsúdil na štyri roky väzenia pre zneužívanie právomocí.

Hadžihasanovič bol šéfom spoločného velenia armády moslimsko-chorvátskej federácie. Do výslužby odišiel vlani. Kubura bol veliteľom siedmej moslimskej brigády v centrálnej Bosne v rokoch 1993 - 1994.

V roku 1996 vydali z bosnianskej federácie do Haagu dvoch Moslimov, ktorých neskôr odsúdili na 20 a 15 rokov väzenia za vojnové zločiny spáchané v zajateckom tábore neďaleko Sarajeva.

Republika srbská v Bosne prijala zákon o spolupráci s Haagom pred mesiacom a zatiaľ nezatkla nikoho, hoci sa jej predstavitelia vyslovili, že chcú zatknúť Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča. Dosiaľ na tomto území odchytávali vojnových zločincov len vojaci SFOR. Jeden z nich, srbský generál Radislav Krstič, bol za zločin genocídy vo štvrtok odsúdený na 46 rokov väzenia, dosiaľ najvyšší trest udelený tribunálom.

Koordinátor Paktu stability pre Balkán Bodo Hombach včera v rozhovore pre nemecký rozhlas vyjadril presvedčenie, že Karadžiča a Mladiča sa podarí zatknúť a odovzdať do Haagu ešte v tomto roku.

(reuters, tasr, bj)