Dnes vieme, že učiteľské povolanie patrí medzi najnáročnejšie povolanie v našej spoločnosti. Učiteľ je vystavený veľkej psychickej záťaži aj zo strany žiakov a študentov. Je to možné, aby v našej demokratickej spoločnosti, v našom právnom štáte žiak a študent slovne napádal učiteľov a ešte nehovoriac o fyzických útokoch na učiteľov zo strany žiakov a študentov. Chcem jasne a zrozumiteľne povedať, že postoj dieťaťa k učeniu neovplyvňuje iba škola, ale aj sociálne prostredie, v ktorom dieťa prežíva väčšinu dňa - rodina. Aká je to spolupráca rodiny so školou, ak rodičia vôbec nejavia záujem prísť aspoň raz za školský rok do školy. O akej rodine môžeme rozprávať, keď vnútri rodiny sa zakorenila ambivalentná, deprivačná, negatívna výchova a výchova zlým príkladom. Alkoholizmus v rodine, neúplné a druhotné rodiny, to všetko sú veľmi nebezpečné a negatívne faktory, ktoré majú najväčší vplyv na rozvoj štruktúry osobnosti edukantov. Učiteľ nemôže donekonečna odolávať slovným a fyzickým atakom zo strany žiakov a študentov. Toto sa musí raz skončiť.

Verím, že sa nájdu také opatrenia, ktoré by navždy zabránili žiakom a študentom páchať negatívnú činnosť v škole a mimo školy. Je potrebné pravdivo povedať, že veľmi slabé, ba až žiadne opatrenia nevychádzajú zo strany riaditeľa a jeho zástupcov. Jedným z riešení by mohla byť užšia spolupráca školy s odbormi sociálnych vecí. Na základe zistených a získaných výsledkov by rodiny primeraným spôsobom boli sankcionované. Na druhej strane účinným prvkom by sa mohol stať zákon, do ktorého by sa zakomponovali a jasne zadefinovali väčšie práva učiteľov.

ĽUBOMÍR ŽÁČOK,

Ružomberok