predajní a supermarketov i v tlači znejú medializované výzvy. Znova a znova opakovane dobiedzajú prosby alebo výzvy - darujte, kúpte, prispejte. Ako v bezodnej priepasti miznú príspevky, zbierky a iba zriedkavo počuť verejné zúčtovanie, koľko prijal, koľko dal, ako použil. Dokedy?! Dokedy mnohé deti starostlivých rodičov sa tak často nedostanú na pobyt do rekreačných zariadení alebo k brehom mora? Dokedy časť vyrastajúcej generácie - siroty žijúcich rodičov a spoluobčania svojvoľne porušujúci tradične zaužívané a uznávané hodnoty budú parazitovať na dobročinnosti prameniacej v statočnej a nedoceňovanej práci schopných a obetavých?

Nazdávam sa, že do pozlátka a ligotavých obalov organizátori ich štedrého rozdávania pridávajú aj niečo skazeného, ak nie už zhnitého. V prospech všetkých, na solidaritu a pomoc odkázaných, je načase poskytnúť trvalejšie hodnoty vysoko prevyšujúce deficit vitamínov a výživných látok v podobe lízaniek a rachotajúco blikajúcich čačiek. Je načase Slovensku a jeho občanom venovať také východiská, ktoré umožnia prežívať pokoj a šťastie v kruhu najbližších alebo podľa schopností aj zaslúženú rekreáciu a oddych na iných atraktívnych miestach. To predpokladá vytvoriť prostredie podporujúce um, úsilie a odvahu, ako aj úctu, v každej bunke tvoriacej náš celok. V partnerských vzťahoch, v rodine, v obci, na ulici, na sídlisku, v meste.

Nedostatky ohrozujúce mravnosť nesmú byť zdrojom výhodného parazitizmu. Stáročná práca, výchova detí v rodine a skromnosť nech sú podnecujúce pre cieľavedomé snaženie, a nie iba nutné východisko sociálneho zabezpečenia. To však predpokladá adresnosť v zodpovednosti i šance a odvahu na poctivú nápravu ťažkostí a problémov všade tam, kde vznikajú. Ožiť a nabrať nový občiansky dych musia nielen samotní obyvatelia, ale aj ich volení zástupcovia, pracovníci verejných inštitúcií a všetci ľudia dobrej vôle.

ANTON SEDLÁK, Prešov