Tiež vám napadajú rôzne prirovnania, keď počúvate odpovede zvolených zástupcov, nielen zo SDĽ, na priame otázky novinárov? Mne pri pozorovaní a počúvaní osvetovej práce politikov prišiel na rozum jeden fúzatý vtip: „Prosím vás, koľko je hodín? O päť minút dvanásť. Ďakujem. Aké ďakujem? Dostanem dve koruny!“
Právo na informácie má každý, bez rozdielu náboženského vyznania, rasy a pohlavia. Neubehol ani mesiac, ako to v štátnej správe Slovenskej republiky býva, byrokrati opäť schmatli steblo pre topiaceho sa. Schválený zákon o prístupe k informáciám rozbehol výkrmnú diétu po obvodných, okresných a štátnych tajomníkoch.
Zoštíhľovanie štátnej správy nehrozí. Naopak. Armáda (aj armádnych) tajomníkov bude mať v budúcich mesiacoch plné ruky práce. Minimálne naplniť trojbodový program.
1. Zmapovať okruh najčastejšie kladených otázok od voličov.
2. Podľa návrhu záujmových skupín vytvoriť demokraticky záväzné nariadenia o skutočnostiach, ktoré podliehajú entému stupňu utajenia.
3. Vypracovať cenník podľa dopytu a prístupu k ponuke sprostredkovaných informácií (zrýchlený alebo spomalený).
Pochopil som preukrutnú úctu k novému zákonu a trhovej závislosti, keď úradníčka-anonymka na živnostenskom úrade po otázke: „S kým som hovoril?“ (samozrejme, po mojom predstavení a udaní všetkých náležitostí súvisiacich so žiadosťou), vyhlásila embargo na informáciu o svojom poctivom mene. „Čo vás do toho?! Ja som len malá ryba.“ V dňoch uverejnenia TV programu odôvodňovala trafikantka zvýšenie ceny denníka: „Šak je tam dnes program.“
Dúfam, že záväzné nariadenia nedorazia i k zväzu kuchárov. Jedálny lístok by hýril tajomstvami (O)BSE, aké špeciality pečie Fico v Moskve.
Ťaženie do našich peňaženiek s požehnaním štátnych úradníkov začalo okrem iného aj legislatívne neošetretným zákonom o prístupe k informáciám. Keď je ošetrený, prečo kolabuje už za necelý mesiac po uverejnení v Zbierke zákonov?
Pravdepodobná diagnóza bude súvisieť so skolabovaním jeho staršieho zákonného brata. Lustračného.
ANDREJ LUDVIG, Bratislava
