FOTO – TASR
BRATISLAVA – Štátna Slovenská televízia má problémy. Na krku má viac ako 700-miliónový dlh a zdedila tradíciu politického zasahovania. Ťažkosti STV vystúpili do popredia 23. januára po ohlásení, že 350 z 2500 zamestnancov televízie bude prepustených. Odvolávajúc sa na finančnú krízu, minister kultúry Milan Kňažko navrhol 63-percentné zvýšenie koncesionárskeho poplatku, ktorý platí väčšina slovenských domácností.
Analytici a ľudia zvnútra STV varujú, že toto je len začiatok: televízia sa zmieta v problémoch, chýba jej pevné vedenie a je potrebná rozsiahla transformácia na záchranu potápajúcej sa lode, tvrdia. „V tejto chvíli sa STV nachádza na pokraji totálneho rozkladu a potenciálneho kolapsu,“ povedal šéf mediálneho oddelenia ministerstva kultúry Martin Šmatlák.
Znalci tvrdia, že treba začať tým, že sa zastaví politické zasahovanie do televízie pomocou legislatívy (v prvom rade novým zákonom o STV), ktorá by chránila jej nezávislosť. Navyše, keďže všetky veľké zmluvy, ktoré STV podpíše, musia byť schválené rôznymi ministerstvami, televízia musí mať voľné ruky vzhľadom na byrokratické kontroly, ak má konkurovať na mediálnom trhu súkromným gigantom, akým je obľúbená TV Markíza. A nakoniec, obrovský dlh STV je nutné splatiť zo štátnej pokladnice, a musí využívať fondy účinnejšie a priehľadnejšie.
Musíme skrátka umožniť STV, aby pracovala nezávislejšie od vlády, ale zároveň potrebuje vládnu spoluprácu, aby prešli potrebné návrhy zákonov, a tiež ohromnú pomoc vlády, aby sa znovu postavila na nohy. Táto dilema prekazila niekoľko úprimných pokusov vyriešiť situáciu a roztrieštila názory ohľadom najlepšieho postupu.
Obľúbený vinník
V ohnisku búrky okolo STV je ministerstvo kultúry, obvinené z toho, že sedí na navrhovanom zákone o STV od roku 1999, keď ho zostavilo. Zákon, ktorý by mal parlament predebatovať v marci 2001, má podľa očakávania priniesť poistky proti politickým intervenciám tak, že zmení zloženie Rady STV, vedúceho orgánu televízie, tak, aby osem z 15 členov bolo apolitickými poverencami. V súčasnosti má rada deväť členov, z ktorých iba jediný je nepolitický, alebo „odborný“ člen.
Ministerstvo odmietlo obvinenia, že je príliš pomalé, pokiaľ ide o pozmenenie. Šmatlák vysvetlil, že zákon o STV opakovane odkladali vinou „rozdielnych – veľmi často protichodných – názorov na to, ako by sa mala viesť a financovať STV“.
Kritici však tvrdia, že ministerstvo a minister profesionálne nezvládli situáciu okolo STV. Ján Füle, šéf Slovenského syndikátu novinárov (SSN), nazval bývalého herca Kňažka „ministrom divadiel a baletu“ v súvislosti s jeho celkovým nezáujmom o záležitosti médií.
„Kňažko iba nedávno otvoril sekciu médií na ministerstve, celé dva roky po tom, ako sa stal ministrom kultúry,“ vysvetlil Füle. Šmatlák z ministerstva bráni svojho šéfa tvrdením, že samo otvorenie oddelenia médií svedčí o Kňažkovom záujme o vyriešenie problémov. „Dosiaľ bola zodpovednosť (za prípravu mediálnej legislatívy) na štátnom Mediálnom informačnom centre (MIC),“ povedal Šmatlák. „No MIC nebolo schopné za dva roky pripraviť potrebnú legislatívu, takže minister Kňažko sa rozhodol rozpustiť MIC a vytvoriť sekciu pod svojou priamejšou kontrolou.“
Rastúci dlh
Nech je politická nezávislosť akokoľvek dôležitá, podľa predstaviteľov je dlh televízie ešte naliehavejším problémom, keďže ochromuje činnosť a robí STV ešte závislejšou od vlády prostredníctvom finančnej pomoci. Dlh STV v súčasnosti dosahuje 708 miliónov a stále rastie – viac ako 100 miliónov z tejto sumy pochádza z druhej polovice roku 2000.
Šéfka oddelenia komunikácie STV Milena Rážová povedala, že súčasné finančné ťažkosti majú korene siahajúce až do roku 1986, keď STV po prvý raz skrátili rozpočet, hoci „ceny na trhu sa začínali zvyšovať“. „Rok 1993 bol tiež kľúčový,“ pokračuje Rážová. „Keď sa rozdelilo Československo na dva samostatné štáty, sama STV zrazu musela nakŕmiť programami dva kanály bez pomoci Čechov, ale televízia nedostala žiadne peniaze na pokrytie zvýšených výrobných požiadaviek.“
Ďalší úder prišiel v roku 1996, keď slovenské ministerstvo financií zvýšilo rádiokomunikačné poplatky o viac ako 100 percent, dodáva Rážová. STV musí platiť poplatky Slovenským telekomunikáciám za to, že vysielajú ich signál. Zatiaľ čo koncom augusta 2000 dlh STV voči telekomunikáciám presahoval 600 miliónov, vymazanie dlhu štátnych elektronických médií nebolo súčasťou zmluvy s Deutsche Telekomom o predaji telekomunikácií.
Vláda odvtedy navrhla, aby sa dlh STV vyrovnal s využitím ziskov z privatizácie SPP, ktorá by sa mala zavŕšiť koncom októbra tohto roku. Súčasťou rovnice je však aj požiadavka, aby STV efektívnejšie využívala peniaze. Od objavenia sa Markízy na trhu v roku 1996 príjmy STV z reklamy prudko klesli, a to v čase rastu poplatkov za vysielanie a stagnácie príjmu z koncesionárskych poplatkov.
Kňažko 17. januára navrhol, aby sa krvácanie zastavilo zvýšením mesačných koncesionárskych poplatkov zo 105 na 170 korún. Tento nápad STV privítala, no verejnosť ho tvrdo kritizovala a prirovnala k zalepeniu rany náplasťou, keď sa žiada veľká operácia.
MARTINA PISÁROVÁ
(Autorka je reportérkou týždenníka The Slovak Spectator)
