Vo viac ako tri týždne trvajúcej česko-kubánskej kauze v skutočnosti o Ivana Pilipa a Jana Bubeníka nešlo. Obaja Česi sa stali zhodou okolností prostriedkom pri uskutočňovaní Castrových širších politických cieľov. Český poslanec Ivan Pilip bol na Kube viackrát a nevzbudil nijakú pozornosť úradov. Kľúčovým momentom celej kauzy sú preto zrejme časové súvislosti.
Oboch Čechov zatkli kubánske úrady 12. januára – len niekoľko dní pred inauguráciou nového amerického prezidenta a republikánskeho kandidáta Georgea Busha. Skutočnosť, že Pilip a Bubeník prileteli na Kubu z USA, Castro šikovne využil a do kauzy vtiahol svojho úhlavného nepriateľa – Čechov označil za amerických prisluhovačov. Potreboval si zrejme overiť reakciu novej americkej administratívy. V Bielom dome totiž demokratov vystriedali republikáni. Bývalý americký prezident Bill Clinton urobil niekoľko čiastkových krokov na uvoľnenie embarga. Republikáni na čele so senátorom Jessem Helmsom sú ale tradične za tvrdší prístup ku kubánskemu vodcovi.
Nový minister zahraničných vecí Colin Powell nedávno senátorov z výboru pre zahraničné vzťahy požiadal, aby k politike schvaľovania ekonomických sankcií pristupovali opatrne.
Treba povedať, že pre Castra by zrušenie amerického embarga paradoxne znamenalo väčšiu tragédiu ako jeho pokračovanie. Sankcie sú najlepšie fungujúcim alibi na všetky domáce problémy. Minister Powell však práve Irak a Kubu považuje za krajiny, ktoré má zmysel sankcionovať ďalej. A ak by si nová americká vláda nebola istá, kauza „prichytenia“ Pilipa a Bubeníka ako agentov USA by rozhodovanie uľahčila.
Významnú úlohu v celom prípade zohrali aj česko-kubánske vzťahy, ktoré sú roky na bode mrazu. Minulý rok sa Komisia OSN pre ľudské práva rozhodla už ôsmykrát zaradiť Kubu na zoznam štátov porušujúcich ľudské práva. Už po druhý raz túto rezolúciu iniciovala Česká republika. Zadržanie Čechov na Kube bolo Castrovou pomstou i varovaním. V apríli tohto roku sa totiž bude na pôde OSN o Kube a ľudských právach diskutovať opäť.
V kauze Pilip a Bubeník nešlo o vinu či nevinu zadržaných. Najprv boli obvinení z „podvratnej činnosti a prípravy povstania“, za čo im hrozilo až 20 rokov väzenia. Neskôr sa ukázalo, že „ohrozovali ekonomické záujmy krajiny“, kde je už maximálny trest len osem rokov. Najprv boli agentmi USA, potom boli obvinení na základe zákona, ktorý bol kubánskou reakciou na americký Helmsov-Burtonov zákon. Vždy išlo o trojuholník Kuba – Česká republika – USA. Ostrov slobody chcel demonštrovať svoju silu a poraziť kritikov. Treba dodať, že Castro si to dobre načasoval.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
