Pánom z ministerstva obrany by možno prospelo, keby si schladili hlavy stážou na trenčianskom zimnom štadióne. Odhodlaní hrobári armádneho športu by mohli na včerajšom popoludňajšom tréningu Dukly, symbolicky v čiernych dresoch, na vlastné oči vidieť korčuľovať päťku: Chára, Ronald Petrovický (v beku zaskakoval chýbajúceho Sekeráša), Pardavý, Hossa, Demitra. Nielen títo muži vystrieľali svojimi hokejkami armádnej firme Dukla vo svete „goodwill“, aký armáda nezíska, aj keby vystrieľala všetky svoje muničné sklady a stisícnásobila svoje letectvo.
Pavol Demitra prekvapil archaickým modelom prilby Jofa a lá Gretzky. „V teple je vzdušnejšia. Pokojne by som trénoval aj bez prilby, s kamarátmi to bola príjemná zábava,“ usmieval sa spod typicky na koleno ostrihaného temena hlavy kanonier St. Louis. Dlháň Zdeno Chára už nacvičoval rozohrávku na budúceho spoluhráča v Ottawe Mariána Hossu: „Teším sa, že si v Ottawe zahrám kombinačnejší hokej a hlavne že okúsim atmosféru play-off, ktoré mi v predchádzajúcich štyroch sezónach v Islanders nebolo súdené“. Vysmiaty bol aj Ján Pardavý, ktorý čakanie na nové angažmán medzi ruskými a švajčiarskými klubmi uzavrel podpisom so štokholmským Djurgaardenom. Nedbal by, ak by napodobnil Vlada Országa, pre ktorého sa Djurgaarden stal odrazovým mostíkom do NHL.
Veľké hokejové osobnosti vystriedali o 17. 00 h reprezentanti dvadsiatky, ktorá je pod vedením trénerov Júliusa Šuplera a Milana Skokana na sústredení v Trenčíne. V bielom drese s číslom 3 bol na pohybovej kultúre zjavný rukopis génov otca Petra Šťastného. Osemnásťročný Ján Štastný si pochvaľoval. „Výborný kolektív nesmierne nadaných hokejistov, ktorí majú vyvinutý kombinačný zmysel. Organizácia sústredenia funguje bezchybne, som naozaj príjemne prekvapený.“ Ján Šťastný sa narodil a do 10 rokov vyrastal v Quebecu, po ďalších ôsmich rokoch v St. Louis získal okrem kanadského aj americké občianstvo. „Nie, nepomýšľam hrať za USA. Ja naozaj túžim reprezentovať len Slovensko. Otec mi vravel, že slovenské občianstvo môžem získať za 24 hodín“, opakoval pomalšou slovenčinou sympatický mladík s otcovým číslom 26 na prilbe. „Poslednú sezónu som v Omahe, 630 km od St. Louis, nosil číslo 33. Jednoducho preto, lebo bolo voľné. V budúcej sezóne budem hrávať v Notre Dame v Indiane. Môj vzor? Verím, že otec sa nenahnevá, ale Peter Forsberg, kompletný hokejista. Otca si pamätám najlepšie z čias New Jersey a ešte aj zo St. Louis, tam však už bol trošku ako starší pán.“ Jankov mladší brat Paľko Šťastný je podobne na sústredení slovenskej sedemnástky v Prievidzi.
VOJTECH JURKOVIČ
