Bob Beamon sa odráža v Mexiku 1968 k najneuveriteľnejšiemu skoku histórie.
FOTO - ARCHÍV
nú diaľku štvrtým pokusom, na ktorý sa odrážal z dreveného rozbežiska. Výkon spred storočia nie je vôbec smiešny ani pre súčasníka. O‘Connor by sa ním stal majstrom Slovenska 2001, v našich tohtoročných tabuľkách by bol tesne druhý. Pripomeňme, že od jeho skoku uplynie v nedeľu 100 rokov.
Kto bol Peter O‘Connor, môžeme iba hádať. Pravdepodobne profesionálny policajt, ktorý nikdy neštartoval na žiadnych olympijských hrách. Oficiálna kniha Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF), ktorá zaznamenáva najlepšie výkony planéty a svetové rekordy, nám prezradí, že Peter bol iste výnimočný športovec s krátkou kariérou. Najlepší skok histórie prekonal v rokoch 1900 - 1901 päť ráz. Íra potom prekonal 23. júla 1921 Američan Ed Gourdin - 769 cm.
Ak listovanie v knihe rekordov dáme do súvislosti s olympijskými hrami, prídeme na neobyčajnú skutočnosť, ktorá robí z O‘Connorových 761 cm atletický rekord nezaslúžene zapadnutý prachom rokov. Írov výkon by totiž stačil na prvenstvá na všetkých olympijských hrách od Atén 1896 až po Paríž 1924.
To však nestačí. Peter O‘Connor by v prenesenom slova zmysle zvíťazil ešte v Helsinkách 1952! Tam dostal zlato Američan Biffle za 757 cm. Na majstrovstvách Európy by 761 cm stačilo na víťazstvo v roku 1954, dokonca v roku 1986 znamená finálovú osmičku!
Kráľovná športov atletika je nesporne mágiou čísiel, za ktorými sa skrývajú nevšední ľudia. Americkí diaľkari James Cleveland „Jesse“ Owens (*12. 9. 1913 v Oakville v štáte Alabama, †31. 3. 1980 v Tuscone v Arizone) a Robert „Bob“ Beamon (narodený 9. 8. 1946 v Jamajke, štát New York) písali históriu kráľovnej športov.
Storočný zoznam svetových rekordov je pri mužskom skoku do diaľky najskúpejší na mená. Práve táto nevyspytateľná disciplína je synonymom dlhovekosti najlepších výkonov. O‘ Connorov rekord 761 cm vydržal dvadsať rokov, Owensov skok 813 cm z roku 1935 dvadsaťpäť rokov - najviac zo všetkých atletických rekordov. Beamonových kozmických 890 cm z mexickej olympiády 1968 prežilo dvadsaťtri rokov. Summa summarum - traja skokani kraľovali svetovým tabuľkám 68 rokov! K tomu môžeme pridať desaťročné trvanie súčasného rekordu Mika Powella 895 cm.
Owensov rekord sa viaže k najneuveriteľnejšej hodine v dejinách kráľovnej športov. Všestranný atlét, neskorší štvornásobný olympijský víťaz z Berlína 1936, utvoril 25. mája 1935 na štadióne Ferry Fields v malom americkom mestečku Ann Arbor v priebehu sedemdesiatich minút šesť svetových rekordov - na 100 yardov, na 200 m a 220 yardov na rovnej dráhe, na 200 metrov prekážky a 220 yardov prekážky na rovnej dráhe a v diaľke. Alabamský rodák si medzi jednotlivými bežeckými štartmi doslova „odskakoval“ na skokanské pokusy. Na jeden rekord mu vychádzal priemer 17,5 minúty. Owensa prekonal až ďalší Američan Ralph Boston 12. augusta 1960 vo Walnute dĺžkou 821 cm.
Nad Beamonovou diaľkou 890 cm z mexickej olympiády 1968 zostal rozum stáť. Skok do ďalšieho tisícročia síce milénium neprežil, ale súťaž ukázala, ako k atletike patrí šťastná hodina. Beamon začínal skákať pred búrkou, keď je riedky vysokohorský vzduch ešte redší. Rozhodcovia vidiac čierňavu nad štadiónom hnali atlétov k rýchlym pokusom. Prešľapový kráľ Bob skákal hneď druhý, nemal čas špekulovať nad rozbehom a odrazil sa na milimeter presne. Do chrbta mu duli presne povolené dva metre za sekundu. Doskočiská vtedy neboli pripravené na tak dlhý skok. Beamon dopadol na samotný koniec piesku. Odstredivá sila ho vyhodila dopredu. Aj optické meranie stačilo iba po 860 cm. Najlegendárnejší výkon histórie merali pásmom.
Slávny mexický rekord zlepšil na majstrovstvách sveta v Tokiu 1991 Američan Mike Powell hodnotou 895 cm po nezabudnuteľnom súboji s Carlom Lewisom. Skok si zapíše 30. augusta desaťročnicu. Dnešní diaľkari ho nemajú šancu ani len ohroziť. Podľa všetkého sa črtá legenda ďalšieho diaľkarského skoku. Všetko to však začal Ír Peter O‘Connor.
PETER FUKATSCH
V utorok - Brandenburská brána
