Marilyn Manson: The Golden Age Of Grotesque * Nothing/Interscope 2003
Pred dvadsiatimi rokmi sa bojovníci za slobodu slova bili za výstrelky a tvorbu jedného z prvých metalistov Alice Coopera. Dnes obhajujú Mansona. Ten je však v názoroch je desaťkrát ostrejší.
„Vykašlite sa na umenie, ja som umenie. Nepotrebujeme náboženstvo, my sme náboženstvo,“ povedal Manson o sebe a svojej skupine pre Rolling Stone.
Rockoví kritici jeho albumy odmietajú, ale mladému publiku sa jeho verzia tvrdého rytmického metalu, zmiešaná s modernými technológiami páči. Hudobník si imidž založil na póze antihrdinu, stelesnenia všetkého zlého, čo navonok desí konzervatívnych politikov a zhrozených rodičov.
Berme ho však s rezervou. Manson je skôr dobrým marketingovým obchodníkom ako nápaditým umelcom.
Antichrist Superstar, ako sa sám dávnejšie pomenoval, provokuje aj na novej nahrávke. Zlatú éru grotesky na webovej stránke odštartoval 13. mája, v deň, keď šiesty štúdiový album Golden Age of Grotesque vyšiel. Marilyn Manson sa vracia do Nemecka tridsiatych rokov, do slabej Weimarskej republiky, poznačenej nacizmom a dekadentným umením. Do tohto historického obdobia sa rád vracia aj Tom Waits. Ten si však skôr všíma hudbu. Mansona zaujíma obal pre skladby, ktoré sa inak nelíšia od súčasných nu-metalových skupín.
Bol Hitlerom, mimozemšťanom, bezpohlavnou bytosťou, Ježišom Kristom, Mickey Mouseom alebo diabolskou kreatúrou. Prežíva vďaka škandálom. V St. Lake City, v meste mormónov, roztrhal na pódiu veľkú Knihu mormónov. Turné so skupinou Hole o dva roky neskôr muselo byť zrušené, pretože jej skladby boli vraj jedným z motívov masového vraždenia na Columbinskej strednej škole. A šéf satanistickej cirkvi ho následne označil za reverenda.
Akokoľvek je Manson navonok dokonalý, jeho hudbe chýba nápad. Nebyť textov plných násilia, sexu a diabolských odkazov, možno by sa o ňom ani nediskutovalo. Preto stavia na preberanie osvedčených hitov z osemdesiatych rokov. Najprv to bol Sweet Dreams (Are Made of This) od Eurythmics, teraz je to Tainted Love, ktorou sa preslávila britská skupina Soft Cell.
S prevzatými piesňami pracuje asi tak ako režisér David Lynch. Ten si do filmu Modrý zamat požičal starú skladbu Blue Velvet z päťdesiatych rokov. A v trileri zrazu starý sladký hit desil.
Tainted Love je na Zlatej ére grotesky možno jediným osviežením. A ďalší singel albumu, ktorý sa volá This Is The New Shit, znie ako starý shit, dodáva americký magazín Rolling Stone.
