Iracký muž kráča popri ľudských pozostatkoch na mieste masového hrobu pri dedine Mahavíl, z ktorého exhumovali takmer 3-tisíc tiel. FOTO - REUTERS
Tisícky Iračanov až teraz zisťujú, ako vládol Saddám Husajn. Aspoň časť pravdy o Saddámovi sa dozvedajú zo zeme. Pod povrchom sa objavujú stále nové a nové masové hroby, v ktorých zmizli desaťtisíce nepohodlných Iračanov. Podľa organizácií za ľudské práva až 200-tisíc.
Doteraz najväčší hrob našli pri dedine Mahavíl, asi 90 kilometrov južne od Bagdadu. Západní reportéri opisujú miesto ako peklo na zemi. Všade plačú ženy a muži zo zeme vyťahujú kúsky tiel. Zo Saddámových obetí väčšinou zostali už len kosti a zdrapy rozpadajúcich sa šiat.
Napriek tomu Iračania spoznávajú svojich blízkych. Z poľa smrti totiž spolu s kosťami vyťahujú aj doklady. Saddám tu pochoval možno až 15-tisíc ľudí.
Tí všetci sú nezvestní už 12 rokov. Saddám Husajn v roku 1991 potlačil šíitske povstanie, ktoré vzniklo tesne po prvej vojne v zálive. Šíiti verili, že spojenci Saddáma nevyženú len z Kuvajtu, ale aj z Bagdadu. Nestalo sa a mnohí za to zaplatili životom.
Pri masovom hrobe postávajú aj takí, ktorí o nikoho neprišli. Aj dnes sa pamätajú, ako vtedy práve z týchto miest počuli streľbu. Spomínajú na nákladné autá, ktoré sem zvážali mŕtve telá.
Araja Husajnová si nesie vo vreci pozostatky svojho manžela. „Zmizol v roku 1991, mali sme spolu desať detí,“ hovorí reportérovi agentúry Reuters a po tvári jej tečú slzy. „Myslela som si, že je vo väzení, že sa nám raz vráti. Nikdy mi neprišlo na um, že si takto ponesiem domov jeho kosti.“
Ďalší ticho skúmajú zvyšky oblečenia, okuliare, peňaženky a dokonca i jednu umelú nohu, ktoré sa zatiaľ z hrobov podarilo vykopať.
„Verím, že je tu tiež pochovaný môj brat a otec,“ hovorí žena, ktorá si neželá uviesť svoje meno. „Saddámova bezpečnosť ho odviedla z domu v roku 1991.“
Miestny lekár Rafíd Husajní sa snaží organizovať odkrývanie hrobu aj identifikáciu mŕtvych. Podľa jeho slov sa za posledných sedem dní podarilo vytiahnuť viac než 3-tisíc pozostatkov, ale na exhumáciu čaká veľa ďalších.
„Najdôležitejšia vec pre Iračanov teraz je pátrať po svojich nezvestných príbuzných,“ hovorí Husajní.
Problém je, že na mieste nie sú prítomní žiadni experti a skupiny na ochranu ľudských práv sa obávajú, že sa navždy stratia dôkazy o rozsahu hrôz páchaných zvrhnutým irackým režimom. Američania hovoria, že nechcú Iračanom brániť nájsť telá svojich príbuzných. Spolu s nimi sa dozvedia aspoň časť pravdy o Saddámovi.
(kos)
