FOTO - REUTERS

Ruská armáda oslávila uplynulý víkend štyridsiate piate výročie svojho najslávnejšieho testovacieho raketového sila. Američanom mestečko Priozersk (nepomýliť si s rovnomenným mestečkom v severskej Karélii) pripomína veľkú potupu. Raketou vyslanou zo slnkom spaľovanej základne v kazašskej stepi zostrelili Rusi v roku 1960 americké špionážne lietadlo Garyho Powersa, slávne U2. Stredisko nazvané Sary Šagan - symbol sovietskej moci a slávy v období studenej vojny - odvtedy zažíva biednejšie časy. Hoci jeho zamestnanci tvrdia, že pomohli Juhoslávii zostreliť americký „neviditeľný“ bombardér Stealth v hodnote 1,3 miliardy dolárov.

Davy návštevníkov cez uplynulý víkend civeli na mamutie nákladiaky s obrovskými protilietadlovými a protiraketovými strelami v tvare cigár. Po rozpade ZSSR Moskva za prenájom základne v Kazachstane platí 25 miliónov dolárov ročne. Miestni sa však sťažujú, že v hotovosti vidia z tejto sumy len málo. „Sláva tvorcom protiraketového štítu Vlasti!“ - stálo na transparente na fasáde miestneho dôstojníckeho klubu, keď ho míňal vojenský pochod a mladí branci z moskovskej oblasti skladali neďaleko prísahu vernosti.

Priozersk, jasne sovietske mesto - aj so sochou Lenina a sivými činžiakmi zo sovietskej éry - predstavovalo v roku 1956, keď sa tu Moskva rozhodla otvoriť stredisko pre raketové testy, iba bodku na nekonečnej kazašskej stepi pri jazere Balchaš. O pár týždňov dorazili na toto nepohostinné miesto, ležiace asi 500 km severne od hlavného mesta Kazachstanu Alma-Aty, desaťtisíce robotníkov a po nich stovky konštruktérov rakiet. Začiatkom 60. rokov sa mesto, ktoré všetci nenávideli pre miestnu tvrdú klímu, stalo mekkou sovietskej mládeže. Ambiciózni raketoví odborníci a armádni dôstojníci sa v Priozersku usilovali o služobný postup a vynikajúci plat, a neraz ich aj dosahovali.

Mesto, podporované intelektuálnym potenciálom a zásobované z tisícok vojenských tovární rozosiatych po celom Sovietskom zväze, zohralo kľúčovú úlohu pri doháňaní západnej raketovej technológie a pri dosahovaní rovnováhy. Nostalgia za „skvelou a slávnou minulosťou“ tu dnes prevláda.

„Nehľaďte zvrchu na túto starú raketu,“ karhal dôstojník protivzdušnej obrany návštevníka, ktorý sa skepticky díval na jednu z vystavených ošúchaných, hrdzavejúcich rakiet. „Drobček ako tento kedysi zostrelil Powersa,“ poznamenal pyšne.

Pri legendárnej epizóde studenej vojny zostrelili pilota U2 Garyho Powersa počas prieskumného letu nad tajným armádnym strediskom na Urale. Prežil, dva roky ho držali vo väzení, potom ho pri berlínskej akcii - výmene špiónov - vrátili za sovietskeho plukovníka Rudolfa Abela. „Modifikácia tejto rakety ešte nedávno normálne fungovala, a dokonca zostrelila lietadlo Stealth nad Juhosláviou,“ dodal dôstojník pri ďalšom exponáte. Podľa jednej verzie dostala Powersa vlastne sovietska stíhačka bez zbraní (aby bola rýchlejšia), ktorá narazila do ultrarýchleho amerického špionážneho lietadla. Raketoví konštruktéri v Priozersku sa však pyšne pridŕžajú oficiálnej verzie.

Ivan Šavkun, teraz 69-ročný, testoval a vylepšoval systémy protivzdušnej obrany v Priozersku aj v bývalých „bratských a socialisticky orientovaných krajinách“. Vietnam bol jednou z ťažkých úloh, na ktorých splnenie je pyšný. „Sedem rokov som pracoval vo Vietname. Naša vláda nám prikázala pomáhať Vietnamcom bojovať proti agresii USA,“ povedal novinárom. „Vybudoval som im systém protivzdušnej obrany a oni mi dali vysoké vyznamenania za každý veľký úspech.“ Šavkun, s hrudníkom obťažkaným rádmi a medailami, hrdo ukazuje štyri vietnamské vyznamenania. Tisícky amerických lietadiel zostrelili podľa neho Vietnamci vďaka sovietskym expertom. „Táto medaila je z Egypta,“ pokračuje. „Raz robilo nálet 16 izraelských lietadiel… Iba jedno sa vrátilo do Tel Avivu.“

Rusko dnes potrebuje testovacie strediská, ako je Priozersk, aby vyvinulo novú generáciu rakiet, napríklad vysokorýchlostnú raketu S-400. Niekdajší optimizmus ruskej armády je však už minulosťou. Rovnako ako prestíž slúžiť v kedysi elitných raketových jednotkách, ktoré sú často bez prostriedkov vinou stálych ekonomických problémov Ruska. V kedysi rušnom mesto so 70 000 obyvateľmi ich zostalo len 12 000. Mnohé vežiaky pôsobia opustene. Niektoré testovacie priestory tiež uzavreli.

ŠAVKAT RACHMATULLAJEV, Reuters

Zajtra - Prvý oficiálny rekord v atletike