Hokejisti sa ukázali ako nádejní zabávači. Vynikal napríklad Žigmund Pálffy (na ľavej snímke s fĺašou šampanského), ktorého spod pódia sledovala priateľka Zora Czoborová (na pravej snímke druhá zľava) FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Už hodinu pred plánovaným príletom hokejistov z majstrovstiev sveta boli na ceste pred letiskom kolóny áut, policajti ich odkláňali na trávnik. Napriek tomu, že naši majstrovstvá nevyhrali a bola pokročilá nočná hodina, zo všetkých strán do Bratislavy prichádzali autá z iných miest aj z vidieka. Smerovali na letisko alebo na Námestie SNP.
Za Šatanom sa objavil Žigmund Pálffy. Fanúšikom sa poklonil, otvoril šampanské, pooblieval kameramana a fotoreportérov. Brankár Lašák s dresom oblečeným naopak začal tancovať po letiskovej ploche s druhým brankárom Staňom. Hokejisti vyzerali spokojní, ľudí nesklamali.
Na Námestie SNP prišlo fanúšikov ešte viac ako vlani po triumfe na svetovom šampionáte. Cestu z letiska na námestie lemovali stovky ľudí, autá trúbili, ľudia mávali hokejistom, pred zimným štadiónom fanúšikovia autobus na chvíľu aj zastavili a roztiahli pred ním vlajku. Veľké Námestie SNP bolo v noci zo soboty na nedeľu primalé. Na tribúnu nebolo z davu dobre vidieť, ľudia sa štverali na značky, stĺpy verejného osvetlenia, predajné stánky, stromy, nákladné auto s pieskom.
Oslavy trvali dlho. Pred polnocou niektoré podniky v centre pozatvárali a opitých fanúšikov vyhádzali von.
Z krčmy na Štúrovej ulici sa vytackalo asi dvadsať ľudí, niektorí zabalení v slovenských vlajkách mali problém rozoznať, čo je chodník a čo cesta, ale na námestie trafili.
Tesne pred príchodom hokejistov prišiel na námestie ďalší autobus policajtov. Moderátor osláv, ktorý v jednom kuse rozprával od popoludnia až do neskorej noci, už nevedel, ako má udržať ľudí vo vare, kým sa objavia hokejisti, a tak prišli na rad aj otázky, či chcú do Európskej únie. Potom sa od pása hore vyzliekol.
O pol noci bolo 22 stupňov Celzia. Požiarnici radšej vytiahli hadice a dav ovlažili. Keď prišiel autobus s hokejistami, námestie hučalo. Na tribúnu vyšiel brankár Lašák, po ňom ďalší. Keď moderátor hovoril, že na tribúnu vychádza najrýchlejší hokejista z Washingtonu, celé námestie revalo meno Bondra, všetky ruky boli hore. Mládež v prvých radoch pod tribúnou pri pohľade na hokejový idol ani nedýchala. Vlažný potlesk privítal prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja.
Hráči sa veľkými fľašami šampusu snažili striekať do davu a urobili vlastnú šou. Lietali po tribúne, liali si šampus za dresy, na hlavy, trénerovi na sako, čo vo fľaši ostalo, liali do seba. Najaktívnejší boli Lašák, Staňa, Hlinka a Pálffy. Keď sa k mikrofónu dostal Lašák a po ňom Hlinka, celé námestie revalo ciki-caki, ciki-cak, hej, hej, hej.
Nagy naháňal Demitru po tribúne a lial mu šampanské na vyholenú hlavu. Bondra so Šatanom, Švehlom a Štrbákom stáli v úzadí a s úsmevom sledovali oslavy. Švehla sa lúčil, potichu si vychutnával za stáleho skandovania „Slovensko“ svoju poslednú hokejovú oslavu. „Nabudúce sa pokúsime uhrať lepší výsledok,“ povedal Šatan, keď ho dostali pred mikrofón.
Vytrubujúce autá a skandujúci ľudia boli v centre skoro do rána.
„Ľudia drukujú krajine, a preto strašne potrebujú niečo, k čomu by sa mohli upnúť a čo by ich dokázalo zjednotiť,“ vysvetľuje sociológ Peter Ondrejkovič dôvod, prečo boli oslavy aj tohtoročné oslavy také búrlivé.
„Veľkých viditeľných úspechov nemáme veľa. Keď nejaký príde, tak ľudia spontánne zareagujú. To, čo sa dialo ešte aj v nedeľu, bolo nad normálom,“ hovorí sociológ. „Ale ja to vidím veľmi pozitívne. Nie je to nič zložité, ale zároveň určite komplexné - sú to životné pocity súčasného človeka. Vníma ekonomickú a politickú situáciu vrátane každodennosti a zrazu je tu čosi, čo nás z každodennosti vytrhne. Som si istý, že hokejistom držali palce aj slovenskí Maďari, Nemci, Ukrajinci žijúci na našom území, rovnako drukovali bohatí aj chudobní, mladí aj starí. Medzinárodný úspech športovcov Slovenska je vždy integrujúcim prvkom, športový úspech dokáže zjednotiť obyvateľstvo.“
