Nezabudnuteľná akcia Žigmunda Pálffyho (v popredí s pukom) zo zápasu s Rakúskom (7:1). V 17. minúte obišiel Prohaskovu bránku a prihral nekrytému Ľubomírovi Višňovskému (vpravo) na druhý gól, vľavo je Richard Zedník. FOTO - ČTK/AP
V útrobách helsinskej Hartwall areny sa ŽIGMUND PÁLFFY (31) pohybuje - mimo ľadu - prirodzene nenápadne. Táto vlastnosť zdobí aj ďalšie superhviezdy NHL - Sundina, Forsberga, Hejduka, Straku i plejádu ďalších slovenských útočníkov - Bondru, Demitru, Šatana, Stümpela, Zedníka, obrancu Švehlu. Skalický rodák Pálffy však nad všetkými dominuje v produktivite.
Na včerajšom predpoludňajšom tréningu pred večerným semifinálovým zápasom so Švédskom sa dobre bavil ako vždy. Spolu s ním korčuľoval v červenom drese prvého útoku prvýkrát na MS vo Fínsku okrem Jozefa Stümpela aj Peter Bondra.
Po štyridsaťminútovke na ľade sa mierne zarastený Žigo ochotne venoval otázkam SME.
Na MS vo Fínsku ste sa prvýkrát pripravovali na tréningu vo formácii s Bondrom, ktorý sa na ľavom krídle vymenil so Zedníkom. Bude vaša spolupráca fungovať ako pred rokom vo Švédsku?
„Dúfam, niečo sme už spolu odohrali, vieme o sebe. Keby vznikli nejaké problémy, možno to tréneri prehodia späť.“
Čo ste si zdôrazňovali pred dôležitým zápasom so Švédskom?
„Aby sme dôsledne dodržiavali svoj herný systém. Potom by to malo byť v pohode. Hlavne nerobiť žiadne zmätky v strednom pásme ani v obrane.“
Na koho zo Švédov ste sa pripravovali ako najväčšie nebezpečenstvo?
„Veľmi dobre vieme, čo dokážu Selänne, Sundin, Zetterberg. Keď sú na ľade, každý súper musí byť v stave najvyššej pohotovosti. Musíme hrať disciplinovanejšie, inak nás Forsberg prebehne ako zamrznutú rieku.“
Padla v kabíne reč pred zápasom o zbytočných vylúčeniach?
„Samozrejme, každý z nás je profesionál a dobre si uvedomuje, že zavážiť môže každá chybička. Najmä keď rozhodcovia pískajú dosť úzkostlivo. Musíme viac korčuľovať, lebo z nedostatku v tomto smere vyplývajú vylúčenia v snahe neskoro zastaviť súpera.“
Akú stravu uprednostňujete pred ťažkým zápasom?
„Niečo ľahšie a potom cestoviny.“
Je pre vás motiváciou na MS vo Fínsku prekonať individuálny rekord v produktívnosti, ktorý drží Kanaďan Eric Lindros? Ten na šampionáte v Nemecku 1993 nazbieral sedemnásť bodov.
„Nie, z toho som dávno vyrástol, aby som nasilu naháňal body. I keď to vyznieva ako fráza, tu je naozaj jedno, kto dáva góly a robí body. Zmluvu v NHL mi to nevylepší. Lenže nám ide o to, aby sme ľuďom doma pripravili podobnú radosť ako pred rokom. Aj keď to nevyjde na zlato, chceme ukázať, že vieme hrať dobrý hokej. Treba brať do úvahy aj silnú konkurenciu i nevyspytateľnosť športu. Keď sa vám puk odrazí od žrde do siete, velebia vás, ak von, tak ste zlý. Fanúšikovia sú podobní všade na svete.“
Vo všeobecnosti prevláda názor, že konkurencia na tomto šampionáte je silnejšia ako vlani. Do Fínska sa zišiel širší počet hviezd z NHL. Ako to vnímate?
„V zásade súhlasím. Ale tiež platí, že môžete mať aj slabších hráčov, ktorí dokážu uspieť silným duchom a veľkým srdcom. Vezmite si príklad Minnesoty, ako sa prebila v Stanley Cupe aj cez Vancouver. Tí chalani z Wild makajú, bojujú, a tak vyzerajú aj ich výsledky.“
Vo fínskych novinách sa objavuje množstvo vašich fotografií. Prakticky na každej sa usmievate. Uvedomujete si to?
„Neboli to fotky z tréningu? V zápase si veľmi neuvedomujem, ako sa tvárim. Určite sa usmejem po góle nášho mužstva.“
Koho ste favorizovali v prvom semifinále Česko - Kanada?
„Predpokladal som, že Česi určite vyhrajú. Česi zdolávajú súperov svojím systémom, Kanaďania tak precízne nedodržiavajú taktiku. Česi hrajú na šampionáte super, Rusov v pohode vyradili vo štvrťfinále 3:0.“
Kto by bol pre vás vo vysnívanom finále prijateľnejším súperom: Česko alebo Kanada?
„Ľuďom na Slovensku by určite najviac chutilo, keby sme konečne pokorili našich susedov. Lenže práve oni to na nás najlepšie vedia. A Kanada, to je vždy záruka kvality. Pikantné je, že ju koučuje náš klubový tréner Andy Murray. A v prípade Česka zasa to, že by som sa zrážal so spoluhráčom z Kings Jardom Modrým. Sme dobrí priatelia, pred zápasom si zaželáme vždy veľa šťastia, no na ľade si nič nedarujeme.“
Pred tohtoročným šampionátom ste sa medzi prvými hokejistami z NHL zapojili do sústredenia slovenskej reprezentácie v Trenčíne. Nechceli ste si oddýchnuť dlhšie?
„Tešil som sa, všade ma vítali úsmevy, bolo to príjemné. Niektorých chlapcov som ani nepoznal. To je dobré. Cítiť, že našej generácii má kto šliapať na päty. Vidno to v NHL, kde sa presadzujú stále noví chlapci zo Slovenska.“
Čo pre vás znamená Jozef Stümpel?
„Veľmi veľa, v hokeji i v živote. S Jožom sme začínali ako juniori v Nitre, po rokoch sme sa stretli v NHL v jednom tíme Los Angeles Kings. Veľmi ťažko som znášal, keď ho pred poldruha rokom vymenili do Bostonu. Jožo má skvelú časovanú prihrávku, periférne videnie, dobre číta hru, je nezištný ako celá jeho dobrácka duša. Vieme o sebe naslepo. Jozef je slovenský hokejový David Beckham. Po tvrdej lopote v NHL som sa tešil, že si pri ňom zahrám konečne radostný hokej, čo platí o celom slovenskom tíme. Navyše si aj mimo ľadu rozumieme, nepotrebujeme na to ani veľa slov.“
Prečo v NHL stále celkom nedoceňujú jeho kvality?
„Viem to veľmi dobre, no nič sa s tým nedá robiť. Uprednostnia radšej domáceho alebo Kanaďana.“
Proti Ukrajine ste sa v úvode MS blysli hetrikom. Kedy sa vám to naposledy podarilo v NHL?
„V uplynulej sezóne som nemal šťastie, hetrik som zaznamenal v tej predchádzajúcej v dueli s Rangers.“
V zápase osemfinálovej skupiny s Českom (3:3) ste pocítili na vlastnej koži povestnú tvrdosť známeho ostrého chlapíka Radka Dudu, ktorý vás narazil na mantinel a dostal trest do konca zápasu. Ako ste to vnímali?
„Nič zvláštne, z NHL som zvyknutý aj na horšie veci. I keď po tom náraze som cítil členok. Po zápase ma viac mrzel môj desaťminútový osobný trest. Prišiel som za rozhodcom a spýtal som sa ho, či si z nás robí srandu. Nemal som to robiť. V tom stretnutí sa k nám priklonilo aj šťastie.“
Napriek prvenstvu v osemfinálovej skupine ste neboli spokojní?
„Opakoval som, že v ďalších stretnutiach musíme zlepšiť disciplínu, najmä preberanie hráčov v obrane. Stále bolo treba zlepšovať komunikáciu na ľade. Nielen verbálne, hlavne pohybom.“
Ktorý hráč vás na šampionáte naj viac upútal?
„Všetci v slovenskom drese (smiech). Skutočne máme v útoku hráčov, za ktorých hovoria najlepšie ich mená. Ale aj Jano Lašák v bránke je dnes už osobnosťou. V každom z ďalších tímov je množstvo vynikajúcich hokejistov. Aj preto som pred odchodom upozorňoval fanúšikov, že nemôžu od nás automaticky očakávať obhajobu. Na druhej strane predsa nastupuje súper vždy s rovnakým cieľom a začína sa od stavu 0:0.“
Zvyknete si zaspomínať na zlato z Göteborgu?
„Sem-tam som si pozrel videozábery zo zápasov majstrovstiev sveta a zakaždým mi po tele prebehli zimomriavky. Bolo to úžasné. Hokej v máji spojil všetkých Slovákov. Polovica hľadiska haly Scandinavium vo finálovom zápase s Ruskom bola naša, na druhý deň nás v Bratislave vítal päťdesiattisícový dav. Pre takéto momenty sa oplatí žiť a človek sa vždy rád vracia do reprezentačného tímu.“
Po sezóne vás v krajine majstrov sveta vyhlásili za najlepšieho útočníka. Čakali ste to?
„Vôbec nie. Nedával som si žiadnu šancu, v duchu som si povedal - dobré by boli aj dva hlasy. Dostal som ich vtedy v Nitre šesť, o jeden viac ako Peter Bondra. Sám som pritom favorizoval Mira Šatana, mal výbornú sezónu v NHL a skvele splnil rolu kapitána i ťahúňa tímu na majstrovstvách sveta. Potom som už tušil, že cenu pre najlepšieho hráča dostane Bondra - dal vo finále víťazný gól a na to sa nezabúda. Po roku sme znova v špičke sveta, slovenský hokej má silný kredit.“
Snom každého hokejistu v NHL je zdvihnúť raz nad hlavu slávny Stanley Cup.
„Pochopiteľne, aj mojím. Vynikajúci český brankár Dominik Hašek preto pred troma rokmi prestúpil z Buffala do Detroitu, kde mal väčšiu pravdepodobnosť v závere kariéry vybojovať trofej. Ja nepociťujem potrebu vyhrať Stanley Cup stoj čo stoj. Hokej ma baví, rád ho hrám pre divákov. Naše mužstvo Kings si môže zobrať príklad z mužstiev ako bola vlani Carolina, ktorá, hoci nepatrila k favoritom, dostala sa do finále play off. A aj tohto roku sú vo vrcholiacej súťaži podobné príklady. Chcem tým povedať, že ak mužstvo prejaví veľkú vôľu, dá sa urobiť zázrak.“
Pred štyrmi rokmi ste sa z New Yorku sťahovali na druhý kraj Ameriky do Los Angeles. Ako s odstupom času spomínate na svoje pôsobenie v tíme Islanders?
„Na Long Islande som prežil šesť pekných rokov, začal som tam kariéru v NHL. To zakaždým cítim, keď vykorčuľujem na ľad v hale Nassau Coliseum. V New Yorku mám priateľov, zavše sa s nimi stretnem, keď nás séria zavedie na východné pobrežie. V Kalifornii je teplejšia klíma, aj v decembri možno ísť na tréning v krátkych nohaviciach, žiadny stres zo snehovej kalamity. Z Los Angeles sa však za súpermi viac nacestujeme, čo je už menej príjemné.“
Autor: ONDREJ GAJDOŠVOJTECH JURKOVIČ, Helsinki
