Niektoré z Carlsonových osobných vecí - vpravo je jeho fotka zo strednej školy, v strede stránka z jeho denníka. Táto obsahuje jeho xerografický autoportrét s jeho rukopisnou poznámkou. FOTO - WWW.XEROX.COM
Význam slova „xeroxovať“ asi pozná každá sekretárka. Firma Xerox, ktorá priniesla na trh kopírovacie stroje, vďačí svojmu objavu za veľký úspech. Neskôr však nedokázala zhodnotiť nápady svojich ľudí a doplácala aj na to, že kopírovaniu nápadov sa vo svete biznisu nedá zabrániť.
Príbeh sa začal v októbri 1938, keď mladík z chudobnej rodiny Chester Carlson objavil, že obraz sa dá preniesť na papier na základe elektrickej vodivosti. „Žil som z ruky do úst, navyše som sa oženil. Myslel som si, že tento vynález by mohol zabiť dve muchy jednou ranou - svetu aj mne by priniesol niečo dobré,“ povedal Carlson. Firmy so svojím patentom xerografie obchádzal takmer desať rokov, kým našiel malú firmu Haloid. Haloid, neskôr premenovaný na Xerox, uviedol na trh v roku 1959 fotokopírku 914. Bola jednoduchá, používala obyčajný papier a patrila k najúspešnejším výrobkom histórie.
Vyšší manažment Xeroxu sa obával toho, že by sa mala firma zamerať výlučne na kopírovacie stroje. Rozhodli sa pre sľubné odvetvie počítačov. Xerox kúpil za 900 miliónov dolárov počítačovú spoločnosť SDS, čo bolo v tých časoch priveľa. Navyše založil výskumné centrum PARC v Kalifornii. Začiatkom sedemdesiatych rokov skonštruovali v PARC počítač Alto, ktorý prepojili s ďalšími a zvýšili ich efektívnosť. Bob Metcalfe potom navrhol miestnu sieť s názvom Ethernet, ktorá pripomínala súčasný systém elektronickej pošty.
V rovnakom čase začala konkurencia a Federálna obchodná komisia podávať na Xerox žaloby za snahy o udržanie si monopolu v kopírovaní. Xerox sa tak stal najžalovanejšou americkou spoločnosťou, čo si vyžiadalo peniaze a čas.
Okrem toho medzi samotnými inovátormi začali rozbroje o to, čo sa má uviesť na trh - jedna z pobočiek spoločnosti v Dallase chcela textový editor, PARC trval na počítačoch. Manažment firmy sa rozhodol pre textový editor a stiahol finančnú podporu na vývoj počítačov. Viacerí z inovátorov následne opustili Xerox a prešli ku konkurencii.
Nápady z Xeroxu sa tak objavili v spoločnostiach Apple, Microsoft alebo Adobe. „Ak by spoločnosť podporila produkty, vytvorené výskumníkmi z PARC v 70. rokoch, vývoj osobných počítačov by sa urýchlil o desaťročie,“ píše sa v Jonesovej encyklopédii o médiách a informačných technológiách.
Dnes Xerox celosvetovo zamestnáva 68 000 ľudí, v roku 2002 mal obrat 15,8 miliardy dolárov a vytvoril zisk 91 miliónov dolárov. Medzi jeho konkurentov patria spoločnosti Hewlett Packard, Canon alebo Ricoh Corporation.
JOZEF GRYGA
