Ústava, ktorá nahradí existujúce zmluvy o EÚ, by mala mať okolo 350 článkov a bude rozdelená na preambulu a štyri časti: inštitúcie a ich fungovanie, charta základných práv, politiky únie a záverečné ustanovenia o vstupe ústavy do platnosti.
Ešte pred predložením návrhu celej ústavy čaká Konvent búrlivá diskusia o inštitucionálnych článkoch, ktorá sa uskutoční na plenárnom zasadnutí 15.-16. mája.
Konvent bude prvýkrát zasadať celé dva dni: začne vo štvrtok ráno o 9.30 h a pracovať bude do piatku 20.00 h. Až doteraz sa plenárne zasadania konali len vo štvrtok popoludní a v piatok predpoludním.
Plénum bude musieť totiž posúdiť vyše 1500 pozmeňovacích návrhov, ktoré k článkom o inštitúciách predložili delegáti Konventu. Návrhy potvrdzujú rozdielny pohľad veľkých a menších krajín na najspornejšiu otázku - budúce predsedníctvo únie.
Zatiaľ čo veľké krajiny na čele s Francúzskom, Britániou či Nemeckom podporujú návrh šéfa Konventu Valéryho Giscarda dďEstaing vytvoriť stáleho prezidenta EÚ, menšie štáty, vrátane Slovenska, presadzujú zachovanie rotujúceho predsedníctva, hoci nevylučujú isté zmeny dnešného systému.
V zákulisí Konventu prebiehajú v týchto dňoch rôzne rokovania, porady a konzultácie na rôznej úrovni s cieľom posilniť tábory "za" a "proti" takému či onakému predsedníctvu. Je však zrejmé, že väčšina delegátov Konventu - okolo 20 krajín - si želá zachovanie rotujúceho systému.
Po budúcotýždňovom plenárnom zasadnutí bude tri dni sedieť prezídium Konventu, ktoré sa pokúsi nájsť spoločné body a zostaviť návrh ústavy tak, aby o ňom bolo možné dosiahnuť konsenzus.
O návrhu sa potom bude hovoriť na posledných troch maratónskych plenárnych schôdzach: 30.-31. mája, 5.-6. júna a 12.-13. júna. Návrh ústavy musí Konvent predložiť na summite EÚ 20. júna v gréckom Solúne.
Tam sa tiež rozhodne, kedy sa začne medzivládna konferencia, na ktorej členské štáty EÚ schvália definitívne znenie európskej ústavy.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
