ové akcie. Ak neklame a Dzurinda nevtipkuje, ide o nehoráznosť. Zvýšenie dotácií z rozpočtu nikdy nebolo agendou vlády, ktorá dlho pred uzavretím rokovaní s Európskou komisiou prezentovala spokojnosť s podmienkami. Minister pôdohospodárstva Simon aj vyčíslil svetlú budúcnosť družstevníkov: Kým v roku 2003 získa agrosektor dokopy 13 miliárd Sk, v roku 2004 to bude 21 miliárd už pri pôvodnej ponuke Európskej komisie, ktorá znela na 25 percent úrovne únie. Zarobí na Slovensku ešte niekto na vstupe do únie viac?
Možnosť „dorovnania“ na 55 percent eurosubvencií vybojovali až Poliaci s dánskym predsedníctvom, keď akože odmietali do poslednej chvíle podpísať prístupové dokumenty. Cieľovou skupinou frašky boli poľskí farmári. Medgyessyho i Špidlova vláda však po kodanskom summite hneď vyhlásili, že aj ony „dorovnajú“ platby. Čo iné dokážu socialisti? Vyčíslenie sľubov, s ktorými šla do volieb maďarská MSZP, robí 1 bilión sto miliárd forintov. Deficit českého rozpočtu na tento rok je 111 mld. Kč, na budúci sa plánuje 150 mld.
Prečo sú však „susedné štáty“ pre Dzurindu etalónom? Alebo Oravec? Táto vláda nastúpila s úplne odlišnými prioritami. Dnes napríklad sledujeme, akým kritickým bodom daňovej reformy sú rozpočtové výdavky. V situácii, keď zníženie sadzby rovnej dane o 1 percento znamená výpadok príjmov cca 1 miliardu Sk, predseda vlády sľubuje agroloby extra 20 miliárd. Absurdné a nezrozumiteľné. Rozhadzovať peniaze vidlami a súčasne robiť reformy dokopy jednoducho nejde.
