Väčšina slovenských politikov sa výnimočne zhodne - sú za vstup do únie a o výhodách presviedčajú aj ľudí. Stretnutiami a diskusiou s občanmi v bratislavskom Auparku pokračoval včera líder SDKÚ premiér Mikuláš Dzurinda (vpravo) v kampani vyzývajúcej na účasť na referende, na snímke v strede podpredsedníčka strany Zuzana Martináková.
FOTO TASR - ŠTEFAN PUŠKÁŠ
BRATISLAVA – V parlamentných stranách vládne takmer dokonalá zhoda o potrebe vstúpiť do Európskej únie. Vypátrať medzi poslancami odporcu vstupu do únie je nemožné. Výnimkou je len komunistický poslanec Ivan Hopta, ktorý je však so svojím názorom v strane osamotený. V stranách sa síce nájdu aj pochybovači, ale stranícka disciplína im velí mlčať.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že táto jednota súvisí s nedávnou minulosťou, keď s nami Európa spočiatku odmietala rokovať o vstupe pre naše nedemokratické pomery za vlády Vladimíra Mečiara. „Návrat demokracie bol spájaný aj s obnovením integračných ambícií, a to všetko ovplyvňuje postoj politických elít aj obyvateľstva.“ Preto odmietanie vstupu do únie alebo pochybnosti o integrácii vyvolávajú podozrenie z izolacionizmu či nedemokratických tendencií.
Verejne sa k euroskepticizmu hlásia skôr niektorí ľudia z tretieho sektora a kritické názory na bruselské štruktúry sa objavujú aj v konzervatívnom týždenníku Domino fórum.
Proti vstupu do únie je napríklad ekonóm Inštitútu pre slobodnú spoločnosť Martin Thomay. Na referende do únie sa nezúčastní, aby nezvyšoval kvórum potrebné na platnosť ľudového hlasovania.
Thomay hovorí, že okolie na jeho odpor proti vstupu do únie reaguje obvineniami z neznalosti a z toho, že si nie je vedomý dôsledkov, ak Slovensko do únie nevstúpi. „Ľudia reagujú na základe toho, že desať rokov sa tu nehovorí o ničom inom ako o tom, že jediným zdrojom prosperity je Európska únia.“
Politici často uvádzajú príklad Írska, ktorému vstup do únie veľmi pomohol. Thomay nesúhlasí: „Írsko prosperuje vďaka výraznému zníženiu byrokracie a úlohy štátu v ekonomike a nižším daniam. Nehovorí sa vôbec o Grécku, ktoré pred vstupom do únie malo 62-percentnú výkonnosť európskej ekonomiky a desať rokov po vstupe do únie výkonnosť poklesla na 57 percent.“
Thomay sa neobáva izolácie Slovenska od európskeho trhu, ak by nevstúpilo do únie. Odvolal sa na záväzky členských krajín voči Svetovej obchodnej organizácii i na nedávne vyhlásenie Európskej komisie, že nemieni so susednými nečlenskými krajinami obmedzovať obchodné styky.
To, že hlavné politické strany sú za vstup, Thomay vysvetľuje tým, že u nás neexistujú skutočné liberálne a konzervatívne strany. „Keby také strany existovali, podobne ako vo Veľkej Británii, tak by protestovali proti účasti našej krajiny v Európskej únii,“ povedal.
Okrem toho eurooptimizmus niektorých politikov si Thomay vykladá aj ako ich snahu uplatniť sa v bruselských byrokratických štruktúrach a mať z toho úžitok.
IGOR STUPŇAN
