Obranca Toronta Róbert Švehla: „Po góle z presilovky piatich proti trom hrali Švajčiari veľmi dobre defenzívne. Som rád, že sme to prelomili. Našou výhodou bolo, že boli viac unavení, lebo mali v nohách zápas so Švédmi deň predtým. Po prvej tretine za stavu 0:1 sme si v kabíne vraveli - pokoj, nič sa nedeje. Verili sme si. Opakovali sme si, že musíme dať gól a potom vyhráme. Stalo sa. Znovu sme boli často vylúčení. Nechcem všetko zvaľovať na rozhodcov, ale niektoré ich verdikty boli naozaj čudné. Fanúšikovia nemôžu čakať, že im naložíme len tak 9:0, súper mal tiež svoju kvalitu. Vezmite si Kanadu, ktorá sa s Nemcami trápila až do predĺženia. My sme sa chytili po Šatanovom góle. Vo vyraďovacích zápasoch rozhoduje lepšie zvládnutá taktika. Aj my budeme hrať ďalej štyria dozadu. Dá sa povedať, že štvrťfinále na MS je psychicky náročné ako rozhodujúci siedmy zápas v play off sérii NHL. Tiež sa v ňom rozhoduje vlastne o všetkom.“
Richard Kapuš opísal svoj vyrovnávajúci gól takto: „Podarilo sa mi obísť obrancu kľučkou do stredu a brankárovi som to skúsil trafiť medzi betóny. Skôr som myslel, že budem robiť blafák do forhendovej strany, no reagoval som na pohyb brankára. Keď som videl, že stojí nízko a má rozkročené nohy, v poslednom momente som sa rozhodol pre strelu. Padlo to tam a v tej chvíli som začal veriť, že zvíťazíme. Pri druhej sľubnej brejkovej situácii som bol pri nájazde už od modrej rozhodnutý, že budem spätne prihrávať Brankovi Radivojevičovi. Bola to chyba, lebo Branko bol už obsadený a ja som ho trochu nasilu chcel nájsť pred prázdnou bránkou. Strela by bola možno rozumnejšia. Iste, som z domácej ligy zvyknutý stráviť viac času na ľade, ale chápem, že v tomto tíme dostávajú väčší priestor hráči z NHL, musím sa s tým vyrovnať.“
Center druhého útoku Pavol Demitra: „Takéto zápasy sú najťažšie, lebo máte povinnosť vyhrať a musíte búšiť do brániaceho súpera. Po ich šťastnom góle už Švajčiari nemali vážnejšie šance, dôležité bolo, že Jano Lašák zachytal výborne. Moje vylúčenie v prvej tretine? V súboji sa moja hokejka skĺzla po súperovej a zozadu sa mu dotkla prilby. Nezdalo sa mi to ako faul. Dnes som mal naozaj pocit, že pán rozhodca píska proti nám. Súper stále používal držanie a hákovanie.“
Brankár Ján Lašák mal odlišný názor: „Nemôžem naňho povedať krivé slovo. Až na isté výnimky, ktorých nebolo veľa, pískal dobre. Jednoducho musíme byť opatrnejší, lebo v semifinále už narazíme na Švédov, ktorí majú oveľa lepšie zvládnutú hru v presilovke a mohli by sme na to doplatiť. Po inkasovanom góle som bol na seba nahnevaný, i keď jeho strelec to urobil dobre. Ja som však ostal stáť, nemal som žiadnu reakciu. Potiahol ma na bekhend, videl, že som otvoril nohy, švihol mi to medzi betóny. Mal som lepšie prečítať hru a prihrávku vypichnúť. Možno mohli lepšie zareagovať aj spoluhráči, no ja sa vždy pozerám na svoje chyby. Som pred bránkou ten posledný, na hodnotenie ostatných sú tréneri. Na zvyšné dva zápasy sa teším. Nič nechcem zakríknuť, ale bol by som šťastný, keby dopadli, ako si to všetci predstavujeme. Neustále telefonujem s manželkou a trištvrteročným synom Jankom. Povie pár slov, každé druhé je mama. Manželka mi denne posiela cez internet jeho fotky, tak sa vytešujem. Niekedy nechápem, ako sa ten malý tvor za taký krátky čas dokáže zmeniť. Zháňam mu darček - plyšového maskota šampionátu, ale všetko je vypredané. Radíte mi iný suvenír? Hm, on by zjedol aj medailu.“
