Američania možno majú „dymiacu zbraň“. V tomto mobilnom laboratóriu Iračania vraj vyrábali biologické zbrane. FOTO– REUTERS
Už dnes by mali diplomati z členských krajín Bezpečnostnej rady OSN dostať americko-britsko-španielsky návrh rezolúcie, žiadajúci ukončenie ekonomických sankcií proti Iraku. Ak by v OSN rezolúciu schválili, sankcie by sa zrušili najneskôr 3. júna, teda v deň, keď sa končí niekoľkokrát predlžovaná platnosť programu Ropa za potraviny.
Významný krok k zrušeniu ekonomického blokovania Iraku urobil však už v stredu americký prezident George Bush. Oznámil, že Washington zastavil platnosť zákona z roku 1990 o sankciách proti Iraku.
O zrušení sankcií sa hovorí prakticky od pádu Bagdadu. Presadzujú ho najmä spojenci, ktorí nevidia dôvod na ich pokračovanie. Ich hlavná príčina, režim Saddáma Husajna, totiž už neexistuje.
Francúzsko a Rusko to však odmietajú a tvrdia, že sankcie by sa mali zrušiť, až keď sa preukáže, že v Iraku nie sú zbrane hromadného ničenia. A hlavne Američanom tak pripomínajú, že aj pre zakázané zbrane išli do Iraku bojovať.
Nemecko, ako ďalší odporca vojny a nestály člen Bezpečnostnej rady OSN, však podľa denníka Washington Post vraj nemá s podporou spojeneckej rezolúcie problém.
Washington, ktorý rezolúciu najsilnejšie obhajuje, to robí z viacerých dôvodov: chce čo najskôr previesť správu krajiny do irackých rúk, čo znamená aj financovanie jej chodu z irackých zdrojov – teda hlavne z predaja ropy. Ďalším dôvodom je uľahčenie práce na obnove Iraku americkým firmám. Okrem týchto ekonomicko-praktických dôvodov do hry vstupuje aj americké úsilie dostať z procesu obnovy Iraku OSN a jej úradníkov.
Posledný dôvod však pre Američanov nie je až taký významný, ako by sa mohlo zdať. Návrh rezolúcie totiž predpokladá utvorenie funkcie špeciálneho zástupcu OSN v Iraku, ktorý by mal koordinovať humanitárne akcie, poskytovať rady a robiť spojku medzi spojeneckými silami a irackým vedením. Jeho kompetencie sú pomerne široko a nejasne koncipované, ale nemenovaný diplomat z OSN pre New York Times povedal, že ak to bude šikovný človek, mohol by dospieť k pomerne významnej pozícii a zásadnému vplyvu.
Tento návrh, spolu s potvrdením „významnej“ úlohy OSN v procese rekonštrukcie Iraku, je udičkou určenou hlavne Francúzsku. Paríž sa obáva dominancie Washingtonu v Iraku a straty vlastného vplyvu, čo zakrýva vyjadreniami o potrebe čo najširšej spolupráci OSN v procese obnovy.
Spojenci pripravili v rezolúcii aj návnadu pre Moskvu. Ruské odmietanie zrušenia sankcií súvisí s obavami o stratu kontraktov, ktoré so Saddámom uzavreli v rámci programu Ropa za potraviny. Rezolúcia však tvrdí, že niektoré kontrakty sa dodržia a Rusko tak má šancu získať od Bagdadu zhruba 1,5 miliardy dolárov. Z podobných dôvodov by sa ušlo aj asi 300 miliónov dolárov Francúzom.
Američania sa však proti prípadnému neúspechu pri schvaľovaní rezolúcie poistili. V stredu zrušili vlastný zákon o sankciách. Americké firmy tak môžu obchodovať s Irakom a americkí Iračania posielať svojim príbuzným 500 dolárov mesačne.
Washington sa vracia k svojej stratégii spred vojny v Iraku. Svetu odkazuje: sankcie zrušíme. S vami aj bez vás.
JANA MIKUŠOVÁ
