Zachránená americká vojačka Jessica Lynchová a bezmenná mladá žena z Konga po masakre. FOTO - REUTERS
ov.
Mŕtvy kanárik
Do novín či na obrazovku sa majú najväčšiu šancu dostať udalosti, ktoré sa odohrali blízko, súvisia s elitným národom či osobou a sú negatívne. „Ide o spoločné predstavy novinárskej komunity o tom, čo je pre publikum atraktívne. Sú vysoko intuitívne, nepodložené a generačne predávané,“ hovorí mediálna analytička z pražskej Karlovej univerzity Irena Reifová.
V praxi sa túžba zaujať diváka alebo čitateľa často zúži na počítanie mŕtvol. Podľa Reifovej sa so zveličením dá vytvoriť akási predpoveď, čo médiá zaujme v oblasti vzdialenej viac ako 10-tisíc kilometrov. „Ak ide o krajinu tretieho sveta a neboli v nej celebrity, treba 5000 mŕtvych. Ak tam však Jenifer Anistonová zo seriálu Priatelia trávila dovolenku, stačí 3000 mŕtvych. Ak ide o udalosť v elitnej krajine ako Amerika, stačí 20 obetí pri zrážke vlakov. A ak je k tomu ešte prítomná nejaká celebrita, stačí, aby tej osobe umrel kanárik,“ hovorí Reifová.
Hodnota života
Mediálny cynizmus je najčastejšie vysvetľovaný faktom, že nie každá kultúra si váži životy svojich ľudí rovnako.
„Hodnota ľudského života je do veľkej miery daná duchovnou tradíciou krajiny. Hodnota amerického vojaka, na záchranu ktorého sú Spojené štáty pripravené nasadiť záchranný tím, je pre jeho krajinu iná, ako keď sú ľudia len čísla ako pri oslobodzovaní moskovského divadla Dubrovka,“ hovorí teológ Dušan Jaura.
„My sa definujeme ako skupina bližšia k západnej tradícii a kultúre. A televízne spravodajstvo v nás umocňuje dojem, že my a oni patríme k elite a to nás bezpečne oddeľuje od vonkajšieho sveta,“ hovorí psychologička Milica Schraggeová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Dávkované informácie
Na chytľavé obrázky vybuchujúceho neba nad Bagdadom sa podľa analytičky Reifovej nespoliehal len Castro a moskovskí politici.
„To, že politické elity dávkujú médiám informácie podľa toho, či potrebujú odkloniť pozornosť od javu, ktorý si neprajú, aby bol zaznamenaný, je fakt,“ hovorí Reifová. „Nedá sa, samozrejme, povedať, že vojna v Iraku bola zinscenovaná len preto, aby zviedla pozornosť médií. Išlo skôr o prácu s priebežným uvoľňovaním informácií.“
Podľa Reifovej mediálni stratégovia americkej armády v snahe prekryť kritické slová Petra Arnetta, či potlačiť záujem o vysielanie arabskej televízie Al-Džazíra, usporiadali sériu tlačových konferencií, exkurzie na vojnových lodiach, zahltili médiá farebnými zábermi pouličných bitiek.
Občania a chuligáni
O pozície na mediálnom výslní zúri boj. Na to, aby ste sa tam dostali, ale nemusíte byť len elitou. Stačí niečo vyviesť, a tak pritiahnuť novinárov, peniaze charitatívnych organizácií aj obchodníkov. Sociológovia predpovedajú prehlbovanie priepasti medzi elitou a tretím svetom. Tí, čo ostanú na nešťastnej, mediálne nezaujímavej strane, budú čeliť zúfalej možnosti: vyviesť niečo veľké, prilákať mediálne oko a s ním šancu na zmenu.
