ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – Predavačky nemajú právo zákazníkom kontrolovať tašky ani pred nákupom, ani po nákupe. Slovenská obchodná inšpekcia hovorí, že im to nedovoľuje žiadny právny predpis. Napriek tomu je v mnohých predajniach pri pokladni nápis, ktorý zákazníkov vyzýva, aby predavačkám umožnili nahliadnuť do tašiek.
Ak predajca prichytí zákazníka pri krádeži, môže ho zadržať až do príchodu polície. Nemôže ho však zadržať len preto, že odmietol ukázať obsah svojej tašky. Osobnú prehliadku môžu robiť len policajti.
Zákazník, ktorého predajca zadržal pre to, že odmietol ukázať obsah svojej tašky, môže predajcu zažalovať za porušenie základných ľudských práv. Mohlo by pritom ísť aj o obmedzovanie osobnej slobody.
Najúčinnejšou obranou spotrebiteľa podľa Slovenskej obchodnej inšpekcie je nenavštevovať a nenakupovať v takýchto predajniach.
V menších obchodoch v menších mestách nákupné tašky predavačky väčšinou neprezerajú – ľudia ich ukazujú sami pri vstupe do obchodu alebo pri pokladni. Obchodníci tvrdia, že prezerať dnes tašky je úplne zbytočné pretože zlodeji v obchodoch, majú oveľa prepracovanejšie systémy kradnutia. „Niekedy nepomôžu zrkadlá ani kamery. Sú mimoriadne vynaliezaví,“ hovorí jedna z predavačiek.
Predávajúci môže na ochranu svojho majetku urobiť opatrenia, ktoré nie sú v rozpore s dobrým mravom. Môže napríklad určiť strážené miesto, na ktoré si zákazníci budú odkladať svoje nákupné tašky. Tým však preberá zodpovednosť za ich prípadné odcudzenie. Môže tiež požiadať zákazníkov, aby pred vstupom do predajne oznámili, či v nákupnej taške nemajú tovar, ktorý sa predáva aj v ich predajni.
Iná situácia je v predajniach, ktoré stráži súkromná bezpečnostná služba. Podľa zákona sú osoby vykonávajúce strážnu službu oprávnené presvedčiť sa, či ten, kto vstupuje do objektu, alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe veci pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiace s chráneným objektom, a tieto mu odobrať.
Podľa výkladu ministerstva vnútra sa pod týmto rozumie aj kontrola tašiek či prekontroľovanie odevu. Ani strážna služba však nemôže svojvoľne zadržať inú osobu. Ak sa niekto dopustil trestného činu, a je to potrebné na zistenie jeho totožnosti, zabráneniu úteku či na zaistenie dôkazov, môže ho strážna služba zadržať. To však môže urobiť ktokoľvek, nielen príslušník strážnej služby.
Zlodeji majú radi čokoládu
„Zlodeji sú ľudia rôznej vekovej kategórie a sociálneho postavenia. Notorických zlodejov poznáme. Horšie je to so zákazníkmi, o ktorých by ste to nikdy nepovedali. Sú slušne oblečení, vyzerajú inteligentne. Tých je najťažšie ustrážiť,“ hovorí vedúca košickej predajne Vamex Melinda Šofránková.
O stále častejších krádežiach svedčí aj prosba, aby zákazníci ohlásili pri pokladni nákupy z iných predajní. „Nákupné tašky neprezeráme. Keď, tak len vo výnimočných prípadoch. Krádeže sa snažíme riešiť rázne, ale diskrétne,“ dodáva vedúca.
Zlodeji podľa skúseností vedúceho obchodného oddelenia spoločnosti Juraja Leša najčastejšie siahajú po drahších druhoch syrov, sladkostiach, špeciálne po čokoládach.
V minulosti mali najväčšie straty pri krádežiach alkoholu. Preto alkoholické nápoje vrátane vína, kávu a drahšie cukrovinky umiestnili vo vitrínach pri pokladniciach, personál ich má teda pod stálou kontrolou.
„Nemáme na špeciálne zabezpečovacie či monitorovacie zariadenie. Riešime to dozorom. Samozrejme, jeden človek nedokáže všetko ustriehnuť, kontrola nie je stále účinná,“ hovorí Lešo.
Aký je váš názor?
Ku kontrole tašiek v predajniach ste sa mohli vyjadriť na stránke www.sme.sk
Stalo sa mi to v jedných malých potravinách. Spýtal som sa ich, či sú si istí, že ma chcú prehľadávať, lebo ak áno, tak nech zavolajú políciu. Potom sa im už akosi nechcelo, tak ma nechali ísť. V Austrálii je takmer v každom obchode na dverách nápis: „Vstupom do obchodu súhlasíte s tým, že vaše tašky môžeme skontrolovať.“ Stalo sa mi to pred zopár rokmi v malých potravinách v Banskej Bystrici. Keď som už mierila k pokladni, vyberala som si z tašky peňaženku. Predavačke to moje prehrabovanie zrejme bolo podozrivé, a tak ma pri pokladni pred zástupom ostatných kupujúcich riadne vyobracala a preskúmala celý obsah mojej tašky. Nebolo to veru nič príjemné. A napokon sa mi ani neospravedlnila. Dosť ma to nahnevalo a viac som tam nakupovať nešla. Pracujem v supermarkete. Ročne na manku zaplatím 18 000 korún. Nečudujte sa potom, prosím, predavačkám, že pri podozrení žiadajú ukázať obsah nákupnej tašky. Skúste vy pracovať 2,5 mesiaca do roka zadarmo a prestanete sa urážať. Do tašky by sa nemalo pozerať bezdôvodne. Ak chcú chytať zlodejov, tak dnes už majú všade kamery, bezpečnostné zariadenia… Ak napr. kamera zachytí podozrivú osobu, tak jej môžu pozrieť do tašky. Inak v Ikei sa mi stalo (po dlhých rokoch), že mi pozreli do tašky (mal som ju dosť veľkú). Potom sa mi ospravedlnili a poprosili ma, aby som si nabudúce radšej odložil tašku do skrinky, aby sme sa vyhli takýmto nepríjemnostiam.
