FOTO – ARCHÍV
Rakúsky horolezec Reinhold Messner prezradil svetu chuť zdolať Mount Everest (8 848 m) bez kyslíkového prístroja. Išli ho za to roztrhať. Kritizovali ho v televízii, na tlačových konferenciách. Vraj, ak by aj hore vyliezol, naspäť sa už nedostane, a keď áno, tak úplne osprostený. Mýlili sa. Pred 25 rokmi - 8. mája 1978 - Messner spolu s krajanom Petrom Habelerom ako prví ľudia na svete vyliezli na najvyššiu horu sveta bez „cudzieho vzduchu“ - tak Nepálci nazývajú kyslík z fľaše.
Podarilo sa im to takmer 25 rokov od dobytia Mount Everestu novozélandským včelárom Edmundom Hillarym a šerpom Tenzingom Norgayom (29. mája 1953).
Kuvici vedeli, prečo od bláznovstva zvládnuť to bez umelého kyslíka Messnera odhovárajú. Fyziologicky sa to v sedemdesiatych rokoch považovalo za nemožné. Kyslíka v ovzduší nad hranicou 8 000 metrov je žalostne málo. Päť najvyšších osemtisícoviek, prevyšujúcich 8 400 metrov, vyzeralo z tohto pohľadu nezdolateľne.
Messnerovým odporcom nahrávali aj prípady z minulosti. Plukovník Norton to bez kyslíka skúšal už v roku 1924, no keď sa blížil k hranici 8 600 metrov, musel sa vrátiť. V tom istom roku sa hore štveral aj skúsený horolezec a učiteľ George Leigh Mallory, no záverečných 250 metrov už horúčkovito hľadal kyslíkovú masku, hoci túto výstupovú pomôcku z duše neznášal. Či sa dostal až na vrchol, už sa nedozvieme. O pár minút ho zahalili veľké mraky a Malloryho už nikdy nikto nevidel.
Obavy kritikov tlmili Messnerovo nadšenie, ale nemienil sa svojho sna vzdať. Od túžby zdolávať osemtisícovky ho v roku 1970 pri výstupe na Nanga Parbat (8 125 m) neodradila ani smrť jedného zo svojich siedmich bratov Güntera. Odpor verejnosti ho v takom prípade zastrašiť nemohol.
„Nechcel som svojim kritikom tvrdohlavo dokazovať, že som mal pravdu. Chcel som len podrobiť vážnej skúške presvedčenie, že na Everest možno vystúpiť aj bez masky,“ spomína Messner vo svojej knihe Moje osemtisícovky.
Na jar 1978 sa Reinhold spolu s Petrom vydali s rakúskou výpravou do základného tábora. Keď prekročili magickú 8-tisícovú hranicu, na dva dni ich prikvačila snehová víchrica. „Vtedy som nemyslel na nič, len ako sa živý vrátiť dole. Pochopil som, čo to znamená byť v takej výške bez masky,“ priznal Messner.
Počasie sa napokon umúdrilo a ôsmeho mája mohli obaja Tirolčania skúsiť šťastie. „Od Južného sedla (asi 8 595 m) na vrchol sme potrebovali asi osem hodín. Na poslednom úseku som šiel vpredu a filmoval Petra. Keď sme vyšli na vrchol, sedeli sme tam ako v tranze. Nič iné pre nás v tom okamihu nejestvovalo,“ spomína Messner.
Zostup však bol dramatický. Messnera po návrate do Južného sedla postihla snežná slepota, keďže si pri filmovaní ustavične skladal okuliare, aby lepšie videl. „Bolesť bola taká silná, že som ju dokázal zniesť len posediačky. So slzami v očiach. Tie mi pomáhali. Keď som slzil, menej to bolelo.“
Navyše si Reinhold narazil členok a do druhého tábora sa vrátil ako kalika. Ale aj ako hrdý víťaz. Messner s Habelerom dokázal, že hranice ľudských možností sa dajú posunúť do netušených rozmerov.
Reinhold Messner ako prvý človek vystúpil na všetkých štrnásť osemtisícoviek. Zvládol to za šestnásť rokov. Od Nanga Parbat (8 125 m) v roku 1970 až po Lhoce (8 516 m) v októbri 1986. Splniť malé predsavzatie - postáť ako prejav úcty zopár metrov pred vrcholom poslednej - si dovoliť nemohol. „Na Lhoce zúrila taká víchrica, že nebol na nič čas. Mohla to byť osudová chyba. Len som sa rýchlo hnal hore a dolu.“ A potom s lezením na osemtisícovky prestal. „Musel som. Sľúbil som mame, že keď si splním sen, už nevyrazím ani na jednu.“
Messnerovi sa splnil totiž aj druhý sen. Okrem horolezectva chcel byť hradným pánom. Za dva milióny mariek kúpil v roku 1983 v Južnom Tirolsku a opravil hrad Juval, kde dodnes žije.
Muž, ktorý v roku 1980 zvládol ako prvý aj sólový výstup na osemtisícovku (Nanga Parbat), je šťastne ženatý a má dve deti. Dobrodružstvu však zostáva verný. V roku 1989 prešiel pešo cez Antarktídu (2 800 km), o tri roky neskôr naprieč Grónskom (2 200 km).
Dnes sa venuje prednáškovej činnosti, písaniu kníh a ako člen Európskeho parlamentu bojuje za zvyšky nedotknutej prírody. „Mám toho za sebou veľa, ale výstup bez masky na Everest zostáva spolu so sólovým výstupom na Nanga Parbat v mojom srdci neprekonateľný.“
V piatok - Kim Philby
