Život fičí na každej úrovni. Nedávno som mal česť stať sa očitým svedkom obedňajšej prestávky dvoch bezdomovcov. Jeden z nich svojmu druhovi servíroval na úhľadnom kartóne obed na Sedlárskej ulici v centre Bratislavy. Musel to byť bývalý čašník, lebo kelímky mal rad radom rozdelené na ryžu, zemiačky, šťavičku, dva druhy mäsa, plastové príbory, servítky, vínko, pivko, štrúdľa, skrátka - sen, kompletné menu, podávané priamo na chodníku.

Obsluhujúci sa snažil zo všetkých síl vyhovieť svojmu kolegovi "v núdzi". Ten však, veľkomožný rozvalený bezdomovec, všetko kritizoval - brbľal sa v jedle, že on takéto žbrndy jesť nebude (zrejme bývalý minister). Čašník - bezdomovec, štýlovo, s ľavou rukou za chrbtom, hlboko sklonený (nízky stôl) sa odušu ospravedlňoval, že sa teda pokúsi z najbližších reštaurácii vyžobrať prijateľnejšie menu. Behal s kelímkami sem a tam, vymieňal a nosil rozvoniavajúce jedlá, že už aj ja som začal uvažovať, či si neprisadnem. Nie som až taký náročný, zjem všetko. Takže, ak by ste ma v budúcnosti videli ma chodníku s chuťou obhrýzať kačicu, nečudujte sa, že som neodolal čaru ulice. Na rozdiel od bezdomovca-rozmaznanca by som si však vedel vážiť kolegu, ktorému robí potešenie vytvoriť na rušnom chodníku istotu domova.

Vytiahol som teda peniaze, ponúkol cigaretu čašníkovi-bezdomovcovi, aby som ho aspoň ja odmenil za jeho snahu. Čo myslíte, ako to skončilo? Bez váhania všetko odovzdal svojmu patrónovi, ten strčil peniaze do vačku a cigaretu odhodil s poznámkou, že on fajčí výhradne ameriky. Najradšej by som ho bol kopol do zadku, ale vedel som, čo by so mnou urobil ten čašník. Radšej som odišiel a za rohom som si kúpi Nota Bene, aby som bol v obraze. Preniknúť do sveta bezdomovcov nie je až také jednoduché, ale nevzdávam sa. Ktovie, ako skončím.
Váš pouličný bádateľ