Atletika dlho spájala svoj prívlastok športovej kráľovnej výlučne s olympiádou. V roku 1981 prevzal prezidentské žezlo v Medzinárodnej amatérskej atletickej federácie (IAAF) turínsky právnik Primo Nebiolo a skonštruoval novú atletickú stavbu. Na jej vrchole mali stáť bok po boku olympiáda i majstrovstvá sveta. Novému vedeniu svetovej atletiky sa podarilo uskutočniť myšlienku už za dva roky. Strach z premiéry vystriedalo od 7. do 14. augusta 1983 nadšenie. Kongres IAAF totiž nemohol vybrať vhodnejšie miesto pre prvé predstavenie, než boli fínske Helsinki.

O dva dni západoamerického času, o tri stredoeurópskeho, privítajú atletický výkvet v kanadskom Edmontone. V takmer milónovej metropole provincie Alberta uvidia od 3. do 12. augusta najväčšie športové podujatie roku 2001. Atletické šampionáty za veľmi krátky čas získali punc skutočného sviatku.

HELSINKI 1983

Olympijský štadión v hlavnom meste Fínska dýcha atletikou. Pred vstupnou bránou vás víta socha legendárneho deväťnásobného olympijského víťaza (1920 – 1928), vytrvalca Paava Nurmiho, veža týčiaca sa nad tribúnami meria 72,21 m, presne toľko hodil oštepom na OH 1932 v Los Angeles Matti Järvinen.

Prvé MS v atletike boli jedným z najväčších úspechov športu našej bývalej republiky. Československo obsadilo v počte medailí (4 zlaté, 3 strieborné, 2 bronzové) miesto hneď za superveľmocami NDR, USA a ZSSR. Rodáčka z obce rozprávkového mena Golčův Jeníkov pri Čáslavi Jarmila Kratochvílová vyhrala kombináciu behov na 400 m a 800 m, čo sa nikdy pred ňou ani po nej žiadnej žene nepodarilo.

Hneď v úvodný deň helsinských súťaží zažiaril kremnický rodák, vtedy 23-ročný chodec Jozef Pribilinec. Odniesol si z 20 km trate striebro, ktoré získal aj o štyri roky v Ríme. Najúspešnejší slovenský atlét histórie zavŕšil skvelú kariéru (roku 1996 vyhral v Stuttgarte majstrovstvá Európy) na soulskej olympiáde 1988, kde si dopochodoval po zlato.

RÍM 1987

Po helsinskom triumfe myšlienky organizovať atletický svetový šampionát nemohlo druhé dejstvo MS pokračovať inde než vo večnom meste na rieke Tiber. Majstrovstvá sveta mali úvod ako hrom. Kanaďan Ben Johnson deklasoval v druhý deň MS americký šprintérsky a diaľkarsky idol Carla Lewisa vo fantastickom svetovom rekorde 9,83 s. Až o rok sa ukázala pravá príčina nezvyčajnej Johnsonovej výkonnosti. Na OH 1988 po ďalšom svetovom rekorde (9,79 s) mu našli v moči toľko stôp po anabolických preparátoch, že z Bena urobili exemplárny prípad dopingového vinníka. Nezobrali mu iba olympijské zlato, ale i rímske z MS a z rekordných tabuliek vymazali všetky jeho úžasné časy.

V Ríme začínal svoju veľkú kariéru legendárny oštepár Jan Železný. Cestu za tromi prvenstvami na OH a dvoma na MS začal bronzom.

TOKIO 1991

Šampionát po prvý raz putoval mimo Európy. Dôležitejšia však bola zmena týkajúca sa budúcnosti. Majstrovstvá sveta zrýchlili v nastávajúcich rokoch frekvenciu zo štvorročného cyklu na dvojročný.

Tokijské MS zostanú pamätné predovšetkým pre strhujúci diaľkarsky súboj, v ktorom Američan Mike Powell poslal do minulosti najlegendárnejší svetový rekord histórie – 890 cm svojho krajana Boba Beamona z mexickej olympiády 10. októbra 1968. Výkon mal prežiť tisícročie, napokon vydržal „iba“ do tokijského večera 30. augusta 1991. Powell skočil 895 cm. Iróniou je, že rekord neprekonal ten, ktorý ho zdolať mal – Lewis. Pripomeňme si vývoj skvelého predstavenia – 1. pokus: Powell 785 cm – Lewis 868 cm, 2.: Powell 854 – Lewis prešľap, 3: Powell 829 – Lewis 880 s vetrom, 4. Powell 880 – Lewis 891 s vetrom, 5. Powell prešľap (podľa svedkov skok za 9 metrov) – Lewis 887, 6. pokus: Powell 895 – Lewis 884. Pre súčasnú atletiku neskutočná Lewisova séria (868, 0, 880 s vetrom, 891 s vetrom, 887, 884) sa neskončila víťazstvom. Carl Lewis sa nikdy nestal diaľkarskym rekordérom, hoci v tejto disciplíne bol najmenej premožiteľný. Rodák z alabamského Birminghamu napriek diaľkarskej prehre v Tokiu siahol na MS po desiatich najcennejších kovoch.

STUTTGART 1993

Na premenovanom štadióne z Neckar na Gottlieb-Daimlerov po prvý raz rozdávali víťazom mercedesy, ktoré v meste vyrábajú.

Stuttgart je dodnes najbohatší na svetové rekordy v histórii MS. Postarali sa o ne: prekážkar na 110 m prek. Brit C. Jackson 12,91 s (zatiaľ ho nik neprekonal), jeho krajanka Gunellová na 400 m prek. 52,74 s, obe americké mužské štafety a v trojskokanskej premiére žien Ruska Birjukovová 15,09 m. Mohol padnúť aj šiesty, ale Sergejovi Bubkovi pri pokusoch na 614 cm rozhodcovia dva razy chybne spustili časomieru. Po trinástich rokoch súťaženia na OH a MS, štyroch olympijských medailách a ôsmich z MS konečne vyhrala zlatú medailu v individuálnej disciplíne fenomenálna jamajská šprintérka Merlene Otteyová na 200 m.

GÖTEBORG 1995

Vo švédskom prístave začiatkom augusta nepadla ani kvapka dažďa, čím zmizla prvá obava organizátorov. Tú druhú vymazali samotní atléti troma svetovými rekordmi, z ktorých trojskokanský Brita Jonathana Edwardsa 18,29 vošiel do dejín.

Jonathan Edwards, syn vikára baptistickej cirkvi z Devonu, dlho patril k svetovej špičke, ale osobný rekord pred šampionátom mal 17,43 m. Najdlhší skok histórie vtedy držal Američan Willy Banks skokom 17,97 m z Indianopolisu roku 1985. Osemnásťmetrová hranica odolávala presne desať rokov. Siedmeho augusta 1995 však padla, pre istotu dva razy v priebehu približne dvadsiatich minút. Edwards, ktorý dlho odmietal profesionalizmus, pracoval ako špičkový chemik v laboratóriu genetickej analýzy nemocnice v Newcastli, skočil prvým pokusom 18,16 m, druhým 18,29 m.

Atléti sa už pred šampionátom dosť tvrdo dožadovali finančných odmien za medaily na šampionáte. V Göteborgu dostávali víťazi ešte mercedesy, o štyri roky neskôr už IAAF vypísala finančné prémie.

ATÉNY 1997

Keď americká Atlanta „vyfúkla“ Aténam olympijské hry v roku storočnice ich vzniku v novodobej podobe, venovali gréckej metropole aspoň šampionát v olympijskom športe číslo jeden. Konal sa na Olympijskom štadióne pomenovanom po prvom maratónskom olympijskom víťazovi, gréckom pastierovi Spyridonovi Louisovi. Na štadióne Panathinaikon, kde sa v apríli roku 1896 najväčšia športová slávnosť sveta znovuzrodila, otvorili atletické MS. Spojenie olympiády a šampionátu pod Akropolou bilo do očí na každom kroku. Gréci si z podujatia urobili skvelú „kortešačku“ kandidátskeho mesta OH 2004. MS boli začiatkom augusta, voľba, pre Atény úspešná, v septembri. Samotný atletický sviatok až taký vydarený nebol. Prvý raz v histórii šampionátov nepadol svetový rekord.

Jeden v prenesenom slova zmysle však áno. Sergej Bubka vyhral šiesty raz. Od Helsínk po Atény nepoznala táto disciplína iného víťaza. Čas ukázal, že fenomenálny Ukrajinec nikdy na šampionáte neprehral. V Aténach sa s MS lúčil, hoci v športovej kariére ešte pokračoval.

Slováci mali dôvod na veľkú radosť. Krompašský rodák (nar. 12. mája 1969), prekážkar na 110 m Igor Kováč mal v celej sezóne skvelú formu, v Štokholme utvoril slovenský rekord svetovej úrovne 13,13 s. Bežec s neodmysliteľnou retiazkou s krížikom sa hladko dostal do finále. Po pretekoch sa z veľkej obrazovky nad tribúnou oproti cieľovej rovinke dozvedel, že skončil na skvelom treťom mieste. Igorovi vyžrebovali prvú dráhu, čo prekážkar zvyčajne nemá rád. V tomto prípade to však bola výhoda, Igor sa pri behu totiž otáča doľava, v tomto prípade k ploche štadióna. Súperov nevidel. „Nič som nevnímal. V cieli som zbadal tieň padajúceho Nemca Schwarthoffa vedľa napravo. Vedel som, že som pred ním, ale o tom, či som siedmy, alebo prvý, som nemal ani potuchy,“ priznal sa v Aténach po Pribilincovi druhý slovenský medailista z MS.

SEVILLA 1999

V andalúzskej metrople sa zrodil rekord svojhu druhu. Na 8. majstrovstvách sveta štartovali atléti z 203 krajín. Dovtedy ani potom nebol na žiadnej akcii sveta, nielen športovej, zastúpený väčší počet štátov. Medzinárodná atletická federácia môže obrazne orámovať štadión dvestodesiatimi vlajkami, napríklad aj vatikánskou. Žiadna organizácia zemegule nezdružuje viac krajín. Sevillu teda môže prekonať iba Edmonton.

Na novom Olympijskom štadióne pre 80000 divákov, ktorý postavili za neuveriteľných osem mesiacov, sa pokúšala zapísať do histórie Američanka Marion Jonesová. Vtedy 24-ročná rodáčka z Los Angeles chcela získať päť zlatých medailí. V semifinále na 200 m však jej unavené svaly nevydržali. Zranená Marion na MS skončila, mohla sa pýšiť iba zlatom zo sto metrov a bronzom z diaľky.

Hrdinom svojho posledného šampionátu sa stal americký štvrtkár Michael Johnson. Atlét z dallaského predmestia El Waco zlepšil vo štvrtok 26. augusta po desiatich rokoch a deviatich dňoch svetový rekord svojho krajana Harryho „Butcha“ Reynoldsa zo 43,29 sekundy na 43,18 s. Johnson, svetový rekordér aj na 200 m časom 19,32, teda postavil pred šprintérov a štvrťkárov nasledujúcich desaťročí ťažko riešiteľnú úlohu. Ak rozmeníme jeho sevillský beh na drobné – stometrové úseky: 10,90, 10,10, 10,30, 11,88, mal Michael v závere ešte rezervu. Dallasan potom priviedol k prvenstvu štafetu na 4 x 400 m a zvýšil počet svojich zlatých (iný kov nepoznal) na deväť. Viac má iba Lewis (10).

PETER FUKATSCH