„Predpokladal som, že ma tréneri postavia do bránky proti Rakúsku, aby si Jano Lašák oddýchol pred dôležitým súbojom s Čechmi. Veľmi som si dával pozor najmä na začiatok, lebo súper - pri všetkej úcte - nepatrí medzi absolútnu špičku a to niekedy podvedome funguje v mysli našej obrany. Dialo sa to najmä po prvom góle Stümpela v úvodnej tretine. Rakúšania sa ľahko dostávali do streleckých pozícií a ja som dostal dosť príležitostí ukázať, na čo som v bránke.
Toto reprezentačné mužstvo sa mi vidí silnejšie než bolo vlaňajšie v Göteborgu i strieborné v Petrohrade pred troma rokmi. Je dobré, že ho doplnilo viacero nových hráčov, ktorí sú hladní po podobnom úspechu a ich dravosť sa môže optimálne dopĺňať s rozvahou ostrieľaných borcov. Rovnako ako pred rokom vo Švédsku, aj toto je môj prvý pobyt vo Fínsku. Helsinki sa mi páčia, typicky pokojné severské mesto. Len ma trochu zaskočila zima. Tým viac, že v Göteborgu, kde sme hrali pred MS posledný prípravný zápas, bolo príjemne teplo.
V hotelovej izbe so svojím tradičným spolubývajúcim Janom Lašákom zväčša oddychujeme, alebo sa bavíme pri počítačových hrách. Na knihy nie je čas, listujeme iba v časopisoch. Cez voľné dni sme si párkrát vyšli do mesta, ja som neriskoval jazdu na motokárach, aby som sa náhodou nezranil. Tiež z každej strany počúvam kritiku na stereotypnú a neveľmi chutnú stravu, v ktorej prevláda mleté mäso. Dokonca sa hráči z niektorých ďalších tímov vyhrážali štrajkom.
V tomto smere som výnimka, myslím, že jedlo je lepšie, než bolo na vlaňajšom šampionáte vo Švédsku. Samozrejme, že sa k nám rôznymi informačnými kanálmi dostávajú správy zo Slovenska, ako tam znovu rastie hokejový ošiaľ. Podporuje nás to, ale na ľade sa každý z nás musí sústrediť na najbližšie striedanie a aktuálnu hernú situáciu.“ (ju)