ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Dnes už charizmatický kapitán MIROSLAV ŠATAN (28) je pri slovenskej reprezentácie od jej zrodu na pamätnom letnom sústredení v Prievidzi pred olympijskou kvalifikáciou v Sheffielde 1993. Jeho gól, ktorý dal v prvom stretnutí proti Česku na olympiáde 1994 svojím spôsobom symbolizoval vtedajší stav našej mladej reprezentácie. V zápase v kamennej jaskyni v Gjöviku sme ním viedli, no v následnej eufórii sme hŕŕŕ systémom otvorili hru a výsledkom bola krutá prehra 1:7. Dnes je M. Šatan o deväť rokov skúsenejší. Rovnako ako slovenský tím.
Zahraniční novinári sa opakovane pýtajú, v čom spočíva súdržnosť slovenského kolektívu, v ktorom sa už v prípravných zápasoch zdravo bili o miesta kvalitní hráči. Z Washingtonu ako jediný prišiel po problémoch s členkom Bondra, klincom bol prípad pôvodne takmer beznádejného Demitru.
„Asi je to tým, že väčšina sme vyrastali spolu v juniorských reprezentačných výberoch a sme dobrí kamaráti. Okrem prirodzenej ambície reprezentovať svoju krajinu je to aj o spontánnom priateľstve. Jednoducho, napriek objektívnej únave z ťažkej sezóny v NHL sa každý teší, že si schuti zahrá kreatívny hokej, na ktorom bol odchovaný. A žiaľ, na ten nemá každý z nás, napríklad ja, v biznise NHL šťastie.“
Ako vidíte nespočetne diskutované šance Slovenska na medailu?
„Rovnako, aké má každý z piatich-šiestich konkurentov.“
Vnímate zápasy s Českom prestížnejšie ako ostatné?
„Možno sú špecifické tým, že máme za sebou spoločnú históriu. Ale z profesionálneho hľadiska berieme tieto stretnutia ako každé iné.“
Cítite ako kapitán, že pred nimi treba mužstvo osobitne hecovať?
„To nie. Je nám jedno, s kým hráme, každý zápas chceme vyhrať. Emócie tu ustupujú spomínanému profesionálnemu prístupu.“
Prvýkrát sa Slovensko na scéne A kategórie MS objavilo v roku 1996 vo Viedni. Ako vidíte jeho vývoj odvtedy dodnes?
„Herne i mentálne sme dospeli. Množstvo chlapcov sa etablovalo v NHL, nasalo do seba skúsenosti z bojov i zákulisných ťahov v zámorskom konkurenčnom prostredí. Keď sa tieto vlastnosti prinesú späť do reprezentácie, môže sa znásobiť jej sila.“
Čo vravíte na prvenstvo Milana Hejduka v tabuľke strelcov v základnej časti NHL?
„Gratulujem mu k skvelej sezóne. Milan s Petrom Forsbergom v Colorade spolu s Näslundovou lajnou vo Vancouveri svojou formou zreteľne prevyšovali všetky ostatné formácie v NHL. V takej širokej spoločnosti je to obdivuhodné.“
V českej bránke má premiéru na MS Tomáš Vokoun z Nashvillu. Akú máte proti nemu bilanciu?
„Priznám sa, že to nesledujem. Ale, keďže sa presadil v tvrdej konkurencii, určite má svoje kvality. Vidím v ňom pokračovanie výnimočnej tradície českých gólmanov v NHL. Priekopníkom bol Hašek, s ktorým som mal šťastie stráviť viac rokov v Buffale vrátane finále Stanley Cupu. Dominik mal silnú charizmu.“
Viacerí súperi predovšetkým na základe zvučných mien útočníkov vrátane vás hovoria o Slovensku ako o horúcom kandidátovi na úspešnú obhajobu. Vy?
„Komplimenty sa počúvajú príjemne, ale môže ísť aj o psychologickú hru. Akokoľvek to s nami dopadne, jedno je isté, naše mužstvo už nie je také naivné, ako bolo možno niekedy v minulosti, keď naletelo na sladké slová chvály a potom zomrelo na krásu.“
Aký je rozdiel medzi českým a slovenským hokejom?
„Minimálny. Prešli sme jednotnou školou, tréneri sa učili z rovnakých kníh a uplatňovali zhodné metódy a preto aj výsledný produkt je veľmi podobný. Prirodzene sú individuálne odlišnosti.“
Ktoré momenty dominovali v pondelkovom zápase s Českom?
„Prvé bolo psychické hľadisko. Išlo o prelomenie čiernej série šiestich prehier vo vzájomných zápasoch, čo by nám pomohlo. Potom bolo v hre nasadenie do štvrťfinále. Víťaz nadstavbovej skupiny má relatívne najslabšieho súpera, i keď sa to tam môže ešte všelijako zamotať.“
Naši hokejisti často zdôrazňujú pozitívny efekt častej komunikácie na ľade i mimo. Aký význam pripisujete hráčskym mítingom?
„Taký, aký je potrebný. (Smiech.) Keď je to nutné, sadneme si spolu, keď uznáme, že nie, nebudeme nič siliť.“
