Roman Noel Sagmany (vpravo) má slovenskú matku a pomáha v Iraku ako prekladateľ českým lekárom v poľnej nemocnici. FOTO – ČTK
Mladý muž, ktorého mama pochádza zo Slovenska, pomáha českým vojakom a lekárom, pracujúcim na poľnom obväzisku, v komunikácii s miestnymi obyvateľmi.
Často je to náročná práca. Ľudia sú netrpezliví, tlačia sa pri zátarasách pred vstupom do priestoru, kde v stane a špeciálne upravenej nákladnej tatre pracujú českí lekári a zdravotné sestry.
Iračania majú vo zvyku si sadnúť priamo uprostred jediného závorou prehradeného vchodu a neuhnúť takmer za žiadnych okolností. „Veľa miestnych si myslí, že práve ich prípad je najdôležitejší,“ hovorí Roman.
Stále musí opakovať, že ani najlepší lekári nedokážu pomôcť úplne každému. Priamo pri ošetrovaní pacientov však Roman nie je, s lekármi pracuje český prekladateľ do arabčiny.
„Po slovensky viem dobre, teraz už aj trochu po česky, s vojakmi vychádzam výborne. Je to dobrá robota, pracujem od deviatej do poludnia a potom od druhej do piatej,“ opisuje Roman ordinačné hodiny českých lekárov. Tlmočník ráta, že s nemocnicou bude spolupracovať po celý čas jej pôsobenia v Basre. Podľa niektorých vyjadrení by tu vojaci mohli byť aj rok a pol.
Roman je vysokoškolák. Pretože však nie je stopercentný Iračan, nemohol počas Saddámovho režimu pokračovať v štúdiu. Teraz premýšľa o tom, že by mohol ďalej študovať buď na Slovensku, alebo v Českej republike. „Vyštudoval som elektrické inžinierstvo, mohol by som v ňom pokračovať, alebo by som si vybral úplne iný odbor.“ Plánov má veľa a jedno vie iste – vo vojnou zničenom Iraku sa mu nechce zostať. „Aj keď je krásne pomáhať v nemocnici ľuďom, ktorí to potrebujú.“
(čtk)
