a s úsmevom, ktorý odhaluje posledné dva zuby, odpovedá: „Je to šťastie od Boha.“
Starenka sa vždy živila mliečnymi výrobkami - hlavne jogurtami - a žila v pôvabnej horskej dedine Momčilovci. Bulharsko je pyšné, že na jeho území objavili jogurt a odhalili tajomstvo dlhovekosti, ale jeho spotreba od pádu komunistického režimu klesá. Ročná spotreba na hlavu sa znížila zo 40 kilogramov v 80. rokoch, keď bola najvyššia na svete, na 22 kilogramov v roku 2001.
Možno nie je náhoda, že v Bulharsku tiež klesol počet storočných ľudí. Kým pred sto rokmi pripadali na tisíc obyvateľov štyria storoční, v roku 2001 to už bolo menej než jeden na tisíc obyvateľov.
Jogurt je teraz všade na svete, ale nebolo to tak na začiatku 20. storočia. Vtedy ruský biológ Ilja Mečnikov spojil dlhovekosť s jogurtom. Mečnikov pracoval v Pasteurovom ústave v Paríži. Porovnal štatistiky z 36 krajín a zistil, že v Bulharsku žije viac storočných ľudí než v iných krajinách. Usúdil, že je to vďaka konzumácii miestneho jogurtu. Neskôr sa v mnohých vedeckých štúdiách dokázalo, že baktérie v jogurte pomáhajú zachovať zdravie tým, že chránia ľudské telo pred toxínmi, infekciami, alergiami a niektorými typmi rakoviny.
Historici si myslia, že jogurt bol súčasťou stravy starovekých obyvateľov Bulharska - Trákov, ktorí boli pastiermi. Usudzujú, že v tráčtine „jog“ znamenalo hustý a „urt“ zase mlieko. Tak vraj vzniklo slovo jogurt. Mlieko sa vtedy dávalo do vriec z ovčej kože, ktoré sa nosili pripevnené na tele. Teplota tela a mikroflóra z vriec spôsobili fermentáciu mlieka.
„Bulharský jogurt je jedinečný produkt vďaka mikroklíme v našej krajine,“ tvrdí Cona Stefanová, šéfka výskumného strediska LB Bulgaricum, ktorá vyváža know-how jogurtu. Táto spoločnosť má zbierku 700 kmeňov baktérie Lactobacillus bulgaricus. V posledných 30 rokoch spoločnosť predala know-how viac než 20 krajinám.
„Bulgaricus môže však rásť len v Bulharsku, všade inde mutuje,“ tvrdí Georgi Georgiev, manažér spoločnosti Lactina Ltd., ktorá sa zaoberá výskumom a výrobou zdravých potravín. Georgiev povedal, že jeho tím objavil kmene Lactobacillus bulgaricus v pôde, v kôre niektorých stromov, v kvetoch a dokonca v mravenisku. Experimenty ukázali, že drevené tyčky ponechané v mravenisku a potom ponorené do prevareného a schladeného mlieka ho môžu sfermentovať a zmeniť v jogurt, rovnako ako antické strieborné mince, tvrdí Georgiev.
(čtk/reuters)
