BRATISLAVA – Česko-slovenský protichemický prápor bude v Iraku a Kuvajte možno len do konca mesiaca, hoci naši chemici majú od Národnej rady mandát na pôsobenie v Perzskom zálive do konca roka.
Slovenskí vojaci v Iraku o konci svojej misie tušia. Na internetovej stránke českého ministerstva je citovaný slovenský veliteľ roty radiačnej a chemickej ochrany Oliver Toderiška: „Hovorí sa, že najneskôr do konca mája by sme sa mali vrátiť na Slovensko. Vojaci sa cítia ukrivdení. Po tom, čo prečkali vojnu, by sa teraz chceli podieľať na distribúcii humanitárnej pomoci.“
Psychológ a hovorca česko-slovenského práporu Luděk Lávička povedal, že koncom mája „celý prápor končí, zbalí sa technika“. Zostáva len česká poľná nemocnica, ktorá pôsobí v juhoirackej Basre.
Hovorkyňa ministerstva obrany Katarína Heimschildová na rozdiel od Lávičku hovorí, že „u nás zatiaľ nepadlo rozhodnutie, kedy sa slovenskí vojaci vrátia“.
Z oblasti sa už sťahuje časť amerických vojsk, zároveň sa chystá vytvorenie mnohonárodných stabilizačných síl. Či bude ich súčasťou aj Slovensko, nateraz nie je jasné. Účasť už prisľúbila asi desiatka krajín a predpokladá sa, že záujem prejavia aj ďalšie.
Minulý týždeň v stredu sa v Londýne na konferencii o povojnovom Iraku stretli zástupcovia 16 krajín. Dohodli sa tam aj na vytvorení stabilizačných síl, niektoré krajiny sa do nich rovno prihlásili. Ide zväčša o európskych spojencov Američanov. Svoju pomoc ponúkli aj štáty ako Filipíny či Katar.
O tom, kto z našich v Londýne bol a čo vyriešil, dodnes nik nebol ochotný informovať. „Mala tam ísť delegácia z ministerstva obrany,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel. Na ministerstve obrany mlčia. Minister Ivan Šimko ešte pred londýnskou konferenciou povedal, že ponúkneme ženistov, ale viac povedať nechcel.
Irak bude vojensky rozdelený do troch sektorov a jednotlivo ich budú spravovať USA, Veľká Británia a Poľsko.
Podľa medializovaných plánov budú zahraničné jednotky umiestnené v poľskom aj britskom sektore. Konkrétne zaradenie bude závisieť od bilaterálnych rokovaní.
Nie je vylúčené, že slovenskí chemici zotrvajú v Iraku dlhšie ako českí, ale už sa objavili debaty, že by ich mohli vystriedať ženisti. Tí by išli do Iraku zhruba v rovnakom počte ako chemici, teda do 75 ľudí.
Slovenskí ženisti sú už tradične veľmi žiadaní a nie je vylúčené, že by ich chcela každá z týchto krajín. Môže to byť jednou z príčin, prečo sa zatiaľ informuje o našej budúcej účasti na obnove Iraku dosť hmlisto.
V súčasnosti sa naši chemici podieľajú na humanitárnej pomoci na území Iraku, zabezpečujú napríklad pitnú vodu.
