
Mobil náš každodenný. FOTO – JOZEF RUSŇÁK, Nová Baňa
* Veľa sa teraz diskutuje o tom, či do škôl treba zaviesť cvičenie jogy dobrovoľne, alebo povinne. Rovnako je polemika o estetickej výchove. Belinskij povedal: Estetické cítenie je prameňom všetkého krásneho, vznešeného, božského a ktorý človek tohto citu nemá, rovná sa nemej tvári – teda zvieraťu. A dnes takých máme veľa. Radšej fľašu alkoholu, ako mať cit pre krásu. Naši cirkevní otcovia sa veľmi stavajú proti joge a jej zavedeniu do škôl. Som presvedčený, že o joge nemajú ani poňatia. Ja som za jogu. Začala ma bolieť chrbtica, nebolo lekára, ktorý by mi bol pomohol. Až cvičením jogy som bolesť z chrbtice úplne odstránil. A či je to z brahmanizmu či budhizmu mňa predsa nezaujíma, dôležité je, že mi joga pomohla. Sú takí, čo sa hanlivo vyslovujú o iných náboženstvách, ale v joge nič také nie je. Cvičenie asán to ešte nie je žiadnym náboženstvom, a že je to skutočne zdraviu človeka prospešné, nik nemôže poprieť!
J. MASAROVIČ, Bratislava
* Zo Západu nám sem preniká komerčná „kultúra“, veľmi odlišná od našich zvyklostí. A tak časť našich mladých, aby nezaostávala, veselo sexuje, masturbuje, oddáva sa alkoholizmu a drogám, predvádza svoje svaly, agresivitu, ako to vidí vo filmoch, televízii a celý svoj životný záujem sústreďuje na tieto hodnoty, pričom im skutočný život, jeho zákonitosti, hodnoty a krásy unikajú. A rodičia? Nech mladí užijú, keď sme nemohli užiť my, dnes je to už inak. Ako protiliek nám dnes niektorí politici ponúkajú, vlastne vnucujú, povinnú náboženskú výchovu v školách. Samozrejme, tú jedine správnu – kresťansko-katolícku. Som presvedčená, že na báze slobodnej voľby by nám vyrástli úprimnejší kresťania-katolíci ako to štatistické množstvo pokrstených občanov bez ich súhlasu, pre ktorých je Kristovo učenie veľkou neznámou. Povinnosťou spoločnosti je umožniť vychovať zdravých, slobodných, sebavedomých, pracovitých, vzdelaných a čestných občanov, a nie zakomplexovaných, ustráchaných, od iných závislých služobníkov či nadradených „ochrancov“, manipulovaných z nejakého centra.
MARGITA REXOVÁ, Košice
* V súčasnosti sa v Európe veľa hovorí o potrebe úplného zrušenia trestu smrti. Máme dostatočné poučenie z nedávnej minulosti, keď po nástupe diktatúry proletariátu vo forme budovania komunistickej spoločnosti bol trest smrti zneužitý na politické vraždy, odstraňovanie oponentov systému, likvidáciu predstaviteľov iných politických názorov, no i vlastných – nepohodlných v zápase o moc. Sme dnes v takom demokratickom systéme, aby nebolo možné zneužiť trest smrti? Je vyspelosť občanov na takej vysokej úrovni, aby sa nedali zmanipulovať v záujme nejakého vyššieho princípu? Jednoznačná podpora zrušeniu trestu smrti vo všetkých krajinách sveta je odkazom obetí politických procesov, odkazom všetkých popravených, ktorým bolo odobrané právo žiť. Je to prejav tolerancie a etickej úrovne občana.
JÁN BENCÚR, Dolný Kubín