Dzurindovi poskytli legitimitu politické strany, ktoré sa podieľali na formovaní SDK. A on teraz ničí jednu za druhou a seba tiež. Nastavil veľmi nízku latku a to sa mu vracia. Bál sa povedať dosť, kým bol čas.
Nebola „politická vôľa“ na reálne obmedzenie poslaneckej imunity. Prezident použije komunistický paragraf ako kladivo na novinára s odôvodnením, nech rozhodne medzinárodný súd, či tento paragraf je proti duchu občianskej spoločnosti. Migaš presadil územnosprávne členenie aj proti väčšinovej vôli vlastnej členskej základne. V novele ústavy sa „zabudlo“ na porušovanie ľudských práv. Súčasný predseda DS považuje za normálne, že podnikatelia, najmä začínajúci, dávajú úplatky – teda aj on. Dzurindovci a migašovci majú problémy s korupčnými aférami, akoby to bol ich koníček. Poslanec Fico, líder tajomného smeru štyroch ľudí, si ide uplatňovať poslanecký mandát do terénu. Vraj poslal svoj plat za budúce obdobie, keď nebude v parlamente, späť.
Fico, právnik, je podľa nasledujúceho úsudku klamár: mzdu občan zvyčajne dostáva za predchádzajúci odpracovaný mesiac. Fico teda nemá čo a ako vracať, keď ešte nič nedostal. Neexistuje právna možnosť, aby zamestnanec zamestnávateľovi oznámil, že dva mesiace nepríde do práce a posiela mu preto za dva mesiace dopredu svoju budúcu mzdu. A to všetko bez predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa. Zamestnávateľ by mzdu nevyplatil tak či tak, a ak omylom áno, súdne by ju vymáhal späť. Fico z nás robí idiotov.
(A propo, prečo má cez 15 percent preferencií?). Ale je tu vážnejší ústavný problém. Fico ohrozuje, za súčasného právneho stavu, existenciu štátu. Ak Ficovi táto turistika trestnoprávne (nie finančne) prejde a bez následného rýchleho ustavnoprávneho korigovania stavu, nastane precedens, ktorý sa snáď nevyskytol (ani nikomu neprišiel na rozum), čo existuje štát v ľudských dejinách.
V tom je nebezpečenstvo komunistickej dialektiky (vysvetľovať čokoľvek a akokoľvek) na rozdiel od fašizmu. Fašisti zabíjali za jasných kritérií odporcov režimu, u komunistov si ani vlastní neboli istí životom. Riziko Ficovho precedensu je nasledovné: na druhý deň po voľbách všetci poslanci povedia, že si idú uplatňovať svoj poslanecký mandát do terénu na celé štyri roky.
To naozaj v tomto štáte nikto nerozmýšľa ani len o štyri roky dopredu? Veď aj hlavný opičiak mal svoju autoritu a zodpovednosť za stádo, kým ho Tarzan neobral o moc. A nepotreboval na to ústavných právnikov. Na čo je nám štát? Načo máme sudcovský stav, keď ani právnici nevidia dôsledky?
A pán premiér ide na púť do Levoče, prezident pošle ďakovný list veriacim za modlitby a predseda parlamentu zneužije matku na ceste do Vatikánu, aby politicky naznačil, že vlastne aj on je v hĺbke duše len dieťaťom cirkvi. A pani Malíková, po spolužití v jednej domácnosti s budúcim niekoľkokrát rozvedeným manželom, hovorí hneď o dvoch kresťanských sobášoch naraz. V týždenníku sú uverejnené fotografie z domu dotyčnej političky. Neskôr o pár týždňov polícia povie, že muž pod týmto menom nikdy na území Slovenska nebol… Premiér sa vo svojom zdržanlivom postoji k vražde občana na policajnej stanici pripútaného k radiátoru vyjadrí v tom zmysle, že z EÚ nie sú na to negatívne ohlasy a stáva sa to aj tam. Slováci, kritizujeme Rómov za ich exodus. Možno sú intuitívne pred nami. Mečiar sa musí od smiechu chytať za brucho, keď si predstaví, ako mu o rok demokrati prinesú na tácke moc.
IVAN JÁNYI, Modra
