Keď ma na konci minulého roka požiadali o komentár k očakávanému vývoju života bežného občana v roku 2001, v titulku článku som uviedol slovné spojenie „mierny optimizmus“. V prvých siedmich mesiacoch tohto roka sa tieto slová potvrdili. Aspoň podľa dostupných štatistických informácií. Dynamika zlepšenia zatiaľ nikoho nemôže uspokojiť, navyše, neefektívne rozhodovacie mechanizmy, najmä na politickej úrovni, naďalej bránia rýchlejšiemu budovaniu pevných základov ekonomiky.
Ako sa vyvíjala v poslednom období ekonomická situácia bežného občana? Najvýznamnejšie zlepšenie v medziročnom porovnaní vykázala konečná spotreba domácností, ktorá v prvom kvartáli vzrástla o 4 percentá. Na prvý pohľad je to veľmi dobré číslo - najmä po obdobiach „voľného pádu“ v dôsledku balíčka ekonomických opatrení. Po zverejnení štruktúry príjmov a výdavkov domácností sa však už lesk stráca.
Je síce pravda, že občania minuli v prvých troch mesiacoch o 4 percentá viac ako pred rokom, no značná časť výdavkov sa realizovala na úkor nižšej miery úspor. Ak sa pozrieme na disponibilný príjem, nájdeme tam nárast len okolo dvoch percent. Málo povzbudzujúci je aj vývoj reálnych miezd, ktoré v prvom kvartáli vzrástli menej ako o percento. Navyše aj posledné čísla o maloobchodnom predaji poukazujú na stagnáciu. Nelichotivá situácia sa nezmenila ani na trhu práce.
V snahe obísť opisovanie vývoja niekoľkých ukazovateľov a pre ľahšiu orientáciu Slovenská ratingová agentúra skonštruovala index ESO (ekonomická sila občana), ktorý sleduje vývoj ukazovateľov blízkych bežnému občanovi. Index ESO pomocou jedného čísla vyjadruje, ako sa mení ekonomická sila občana. V báze indexu sú také ukazovatele ako zamestnanosť, nezamestnanosť, maloobchodné tržby, reálne mzdy, reálna hodnota vkladov v bankách a kurz koruny.
V súčasnosti je medziročný nárast tohto indexu na úrovni 0,7 %. V porovnaní s januárom 1999 (bázické obdobie) je jeho hodnota o 2 percentá nižšia. Celkový obraz je teda nesporne lepší než v minulom roku, no dynamika je zatiaľ nepresvedčivá.
Čo sa dá očakávať od nasledujúcich mesiacov? Rast ekonomiky by sa mal udržať v blízkosti troch percent. Štruktúra hrubého domáceho produktu sa zlepšila. Napriek negatívnemu vývoju cien potravín v posledných mesiacoch by miera inflácie na konci roka nemala byť vyššia než v závere roku 2000. Reálne mzdy a aj disponibilný príjem obyvateľstva by mali naďalej mierne rásť. V oblasti zníženia nezamestnanosti sa zázraky čakať nedajú. Mierne zlepšenie teda predpokladáme aj v priebehu ďalších mesiacov, index ESO by však nemal výrazne prekročiť hodnotu 98,5 bodu.
Pri pohľade na život občanov zo strednodobého hľadiska je nevyhnutné spomenúť objem investícií v ekonomike. V poslednom období badať pomerne silný nárast súkromných investícií, čo je dobrá správa. Určitým rizikovým faktorom je však spomalenie rastu ekonomík EÚ, čo znamená, že v prípade silnejšieho poklesu dynamiky zahraničného dopytu sa slovenská ekonomika bude musieť spoliehať viac na vlastné sily. V každom prípade si myslím, že napriek pomalému tempu je smer správny, no zraniteľnosť ekonomiky je naďalej relatívne vysoká v dôsledku nedostatočnej štruktúry ponukovej strany hospodárstva.
ĽUDOVÍT ÓDOR
(Autor je analytikom Slovenskej ratingovej agentúry)
