BRATISLAVA – Na čele mnohých významných slovenských podnikov sú ľudia, ktorí v minulosti spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou. Pri porovnaní mien ľudí z dozorných rád a predstavenstiev prvých sto najvýznamnejších slovenských firiem s Cibulkovými zoznamami objavil denník SME v jedenástich firmách trinásť agentov alebo tajných spolupracovníkov, jedného majiteľa konšpiračného bytu a zhruba dvadsaťtri dôverníkov (ľudia uvádzaní v tejto kategórii nemuseli vedieť, že ich Štátna bezpečnosť eviduje).
Vyberali si šikovných
„Nie je to nič prekvapujúce,“ hovorí Marián Gula z Úradu pre dokumentáciu zločinov komunizmu. „Štátna bezpečnosť si na spoluprácu vyberala len šikovných ľudí, ktorí sa vedeli obracať a získať informácie,“ vysvetľuje policajný viceprezident Jaroslav Spišiak.
Podľa českého sociológa Ivana Gabala ide o normálny proces: „Sú v ekonomike preto, lebo sme ich tam zatlačili a vytlačili z verejnej správy. Zatiaľ čo morálne a intelektuálne elity budovali demokraciu, oni konvertovali svôj pôvodný mocenský kapitál v ekonomický.“
Navyše, vďaka informáciám, ktorými disponovali pred novembrom 1989, mali oproti ostatným veľké výhody: „Napríklad pri privatizácii. Nie náhodou sa Viktor Kožený opieral o informácie bývalých agentov ŠtB.“
Každý prípad je iný
Za socializmu bol ako spolupracovník ŠtB evidovaný skoro každý, kto pracoval v podniku zahraničného obchodu. Takými boli napríklad Kerametal, Petrimex, Technopol, Omnia, Omnipol, Chemapol, Incheba, Chirana, Martimex, Avex, Slovart alebo aj Tuzex. „Takýchto ľudí registrovali bežne,“ hovorí Gula. „Po revolúcii sa mohli dostať do súkromnej sféry, nemali to zakázané. Išli opäť do oblasti zahraničného obchodu, najmä so zbraňami.“
Ich výhodou bolo, že mali aj osobné kontakty a rozumeli tomu len tí, ktorí s tým robili aj pred tým.
Každý prípad je však veľmi individuálny a registrácia mohla prebehnúť za rôznych podmienok. Niektorých zaregistrovali pre to, že boli v zahraničí, iní boli na riadiacich miestach vo veľkých podnikoch. O takéto miesta mala ŠtB väčšinou záujem.
Kto je v zoznamoch
Denník SME niektorých ľudí zo zoznamov, ktorí zaujímajú významné posty, oslovil so žiadosťou o vyjadrenie.
Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók, ktorý je v zoznamoch uvádzaný ako agent, tajný spolupracovník s krycím menom Nový, sa vyjadriť odmietol.
Je v nich aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ podniku Duslo Šaľa Jozef Kollár. Hovorca podniku na našu otázku, či sa riaditeľ k tomu nechce vyjadriť, povedal: „Pán generálny riaditeľ má kopec iných starostí. Skôr som si myslel, že sa spýtate, čo bude do budúcna s fabrikou, to by vás malo viac zaujímať než tieto hlúposti.“ Kollár je v zoznamoch ako agent a tajný spolupracovník s krycím menom Guma.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Chemosvitu Michal Ľach je v zoznamoch uvedený ako agent a tajný spolupracovník z Košíc s krycím menom Felix. „Že o tom neviem,“ odpovedal na našu otázku. „V roku 1992 ma lustrovalo ministerstvo priemyslu. Keď som bol zvolený za riaditeľa, minister Holčík od nás žiadal lustračné potvrdenia, a nič také tam nie je.“ Účasť v zoznamoch ale môže súvisieť s jeho minulosťou: „Pred rokom 1989 som robil vo fabrike ako referent, neskôr vedúci obchodno-technickej činnosti, mal som na starosti dovoz zo zahraničia a pracoval som ako obchodný námestník. Vtedy sa z každého rokovania so zahraničnými partnermi robili záznamy.“ Pre tieto záznamy si chodili pracovníci ŠtB. „Pýtali sa, aké bolo rokovanie, kto tu bol.“ Ľach mal navyše v západnom Berlíne „legálne“ strýka.
Ľach je šéfom zamestnávateľských zväzov, na začiatku deväťdesiatych rokov podporoval Mečiara, Kollár je ich viceprezidentom. Ľach patrí spolu s Mihókom k externým poradcom prezidenta Rudolfa Schustera.
Nebolo jasné, kto je kto
„Začiatkom deväťdesiatych rokov sa inštitúcie rodili spontánne, nefungoval žiadny princíp demokratickej doby, čo bolo prirodzené,“ povedal Fedor Gál. Hovorí o dvoch vlnách, prvá bola tesne po novembri 1989, druhá trochu neskôr: „Do nej sa so železnou zákonitosťou dostali ľudia, o ktorých sa neskôr zistilo, že sú namočení v minulosti. Vtedy sa ešte nehovorilo o lustráciách a nebolo jasné kto je kto.“ Podľa Gála potom napríklad cez rôzne odporúčania ovplyvňovali privatizáciu: „Ľudia, ktorí mali informácie, mali úplne inú šancu ako ostatní. Tí, čo boli pripravení, väčšinou staré gardy, mali štartovaciu líniu posunutú poriadne dopredu.“
Česko je na tom tiež podobne ako my
Podobný prieskum ako denník SME robil aj český denník MF Dnes. Našiel aspoň dvadsať spoločností, ktoré majú vo vedení bývalých agentov alebo tajných spolupracovníkov ŠtB. Ich mená sú aj v oficiálnych zoznamoch, ktoré vydalo české ministerstvo vnútra. Riadia najväčšie banky, chemicko-potravinárske spoločnosti, kde pôsobia najmä ľudia z bývalých podnikov zahraničného obchodu, ale aj elektronické firmy, ako aj spoločnosti so štátnou účasťou.
Bývalý šéf českej Bezpečnostnej a informačnej služby a dnes advokát Stanislav Devátý o ekonomických elitách z radov ŠtB pre MF Dnes povedal: „Myslím si, že vo významných firmách by byť nemali. Predsa len majú z minulosti najrôznejšie väzby, ktoré predstavujú riziká. Uznávam však, že to je čisto vec spoločností, ktoré ich zamestnávajú.“ (mož)
V Česku sa občania o archívy Štátnej bezpečnosti takmer pobili. Posledných 300 kusov oficiálnych zoznamov ŠtB rozdali úradníci 24. marca v budove ministerstva vnútra. Zoznamy sú zverejnené aj na internete. Po viac ako trinástich rokoch sa tak ľudia mohli dozvedieť, kto bol alebo nebol spolupracovníkom ŠtB. Okrem toho si každý občan už dlhšie môže dať na ministerstvo žiadosť o nahliadnutie do svojho spisu. Dozvie sa z neho, či ho ŠtB zaregistrovala, alebo kto naňho donášal. Oficiálne zoznamy by mali byť na Slovensku zverejnené do konca tohto roka.
