Útočník tímu NHL St. Louis Blues Pavol Demitra sa v piatok pripojil k výprave Slovenska na hokejových MS. FOTO - ČTK
Areny, kde na pravé poludnie vykorčuľoval na prvý tréning so slovenským tímom.
Pocity?
„Tri dni pred príletom do Helsínk som ani nepomyslel, že si vo Fínsku zahrám, i keď som veľmi chcel. To, že sa situácia so zraneným prstom rýchle obrátila k lepšiemu, mi dodalo ohromnú energiu a nevedel som sa dočkať prvého zápasu v slovenskom tíme. S Petrom Šťastným som často komunikoval, má veľkú zásluhu na tom, že som tu.“
Prst?
„Pozrite (stiahol si rukavicu a ukázal neveľmi hrubú náplasť po necelej dĺžke palca ľavej ruky). Už ani nevnímam, čo bolo. Prst pri strele prakticky nevyužívam, len ním pridržiavam hokejku. Od zranenia už uplynuli dva týždne, bolesť prešla. No v poslednom zápase play off som mal pre palec nefunkčnú celú ruku.“
Ako sa to vlastne stalo? Klasická sekera?
„Nebol to úmysel. Nešťastná náhoda. Hokejka skúseného centra Trevora Lindena sa skĺzla po mojej a narazila na nechránenú špičku palca. Stalo sa to desať sekúnd pred koncom šiesteho zápasu v Saint Louis.“
O postup ste prišli definitívne v siedmom zápase vo Vancouveri. Ako to tam vyzeralo?
„My sme vlastne stroskotali už v piatom zápase. Siedmi kľúčoví hráči z prvých dvoch pätiek sme dostali brušnú chrípku. V piatom a šiestom zápase nás viac trápili prehánky, chlapci viac vracali, ako hrali a súper sa dostal na koňa. Dovtedy si veľmi neveril. Za normálnych okolností by sme išli v play off určite ďaleko. V siedmom súboji som nemal napichanú ruku iba ja, podobne MacInnis rameno, ďalší hráči kolená, slabiny.“
V regionálnych novinách v St. Louis sa po vyradení Blues zniesla na vašu hlavu drvivá kritika. Vedeli o vašich zdravotných problémoch?
„Určite nie. V play off sa o tom nehovorí, súper nemusí poznať naše slabiny a naopak. Ostane na hráčovi, či nastúpi, alebo nie. A potom musí rátať, že ho v tlači roznesú. Kritika padla na všetkých. Mňa to veľmi nevyrušilo, dôležité bolo, že ľudia v tíme a vo vedení klubu to vedeli a cenili si, že som hral so zraneným prstom i chrípkou. Nemienil som do novín vyhlasovať nejaké zdôvodnenia, vyzneli by ako výhovorky.“
Naposledy ste v slovenskej reprezentácii hrali na MS 1996 vo Viedni. Ako vnímate vývoj tímu za ten čas?
„Boli sme mladí, síce talentovaní, no neskúsení. Pálffy, Šatan i ja sme vyzreli a teraz sa vo Fínsku zišlo mužstvo plné hviezd.“
Tréneri s vami počítajú do stredu útoku medzi Šatana a Bondru. So Šatanom ste hrali na Svetovom pohári ‘96. S Bondrom?
„Zatiaľ nie. Ale veľmi sa teším, obaja sú to špičkoví hokejisti, dúfame, že medzi nich rýchlo zapadnem a budeme produktívni.“
Ako vás privítali v kabíne?
„Super, z tej atmosféry som dostal ďalšiu dávku energie.“
Vybrali ste si už „bodyguarda“, ktorý by vás ochránil pred prípadným zranením zo strany súpera?
„Keby sa niečo zomlelo, nechám to na Šarkyho (smiech). Nemyslím si, že sa na šampionáte budú uplatňovať praktiky z play off NHL, kde sa často snažia vyradiť najlepších hráčov súpera. Prišiel som si zahrať kombinačný a zdravý útočný slovenský hokej.“
