nosti však neoznámil.
Rozhodnutie Sýrie sa dáva do súvislosti s výstrahami Washingtonu, ktorý už roky od nej požaduje zastavenie podpory militantných hnutí. Americký denník Los Angeles Times napísal, že Bushova administratíva je k tomuto kroku podozrievavá, pretože Sýria podobné oznámenia už urobila niekoľkokrát. Rovnako skeptický je aj Izrael, ktorý tvrdí, že rokovanie o mieri so Sýriou a o sporných Golanských výšinách sa začne, až keď Damask prestane podporovať palestínskych teroristov.
Palestínske skupiny však tvrdia, že nepredpokladajú, že Sýria sa skutočne podriadi americkým požiadavkám.
Powell na stretnutí so sýrskymi predstaviteľmi rozohnal obavy, že Sýria je ďalším americkým protiteroristickým terčom. Dal im však najavo, že ich čaká veľa práce, aby zmenili imidž krajiny, ktorá podporuje terorizmus, vyvíja zbrane hromadného ničenia a ukrýva bývalých irackých prominentov. Sýrske médiá hodnotili návštevu amerického šéfa diplomacie ako pozitívnu a konštruktívnu. Podľa mediálnych expertov z oblasti dostali miestne, väčšinou štátom ovládané médiá, pokyn, aby sa vyhli doterajšej antiamerickej rétorike.
Powell sa pred odchodom do Washingtonu zastavil aj v Libanone. Vládu v Bejrúte žiadal, aby vyslala na južnú hranicu s Izraelom armádu. Tá by mala zabrániť proiránskemu hnutiu Hizballáh ostreľovať židovský štát. Libanon však rozmiestnenie armády podmieňuje stiahnutím sa Izraela zo sporného hraničného územia. Izarelské vojenské jednotky sú tam už od roku 1967 a Jeruzalem zónu označuje za dôležitú „z bezpečnostného hľadiska“.
Aj Libanon Powell vyzval, aby prestal s podporou a tolerovaním teroristických skupín, hlavne Hizballáhu na svojom území. Hizballáh nie je hrozbou len pre amerického spojenca Izrael, ale aj pre samotných Američanov v oblasti. Za posledných dvadsať rokov zabilo hnutie vyše 300 amerických občanov. (mik, čtk)
