Réžia skúšobného vysielania z roku 1953.
FOTO – ARCHÍV ČTK
Československá televízia, ktorá pred desiatimi rokmi zanikla, mala včera výročie. 1. mája 1953 kantátou „Buduj vlasť – posilníš mier“ v podaní Českej filharmónie slávne odštartovala vysielanie. Len čo sa pieseň skončila, námestník predsedu rozhlasového výboru Brabec oficiálne začal televízne vysielanie.
Program Československej televízie uviedol herec Jaroslav Marvan. Čo sa vysielalo? Filmové aktuality: prezident Zápotocký medzi vojakmi, zábery na cyklistické preteky a udelenie ocenenia najlepším pracovníkom. Televízia na úvod vysielala tri dni týždenne, v lete dva dni po necelé štyri hodiny.
Televízne prijímače spočiatku štát prepožičal podnikom a inštitúciám. O niekoľko týždňov sa začali televízory predávať. Predalo sa len 500 kusov – stáli 4000 korún – a tak ministerstvo vnútorného obchodu nariadilo znížiť ceny na 2000 korún. V roku 1954 sa predalo necelých 13-tisíc kusov.
História Československej televízie
Prípravy na vysielanie sa začali robiť ešte pred druhou svetovou vojnou.
1935 ministerstvo pôšt a telegrafu ustanovilo skupinu na prípravu pokusného televízneho vysielania
1946 televízny program sa stal súčasťou dvojročného plánu
1948 prvá skúška vysielania vo Vojenskom technickom ústave
1953 1. mája sa začalo vysielanie
1955 prvý celovečerný film – balet Červený mak, ktorý vznikol v Bratislavských filmových ateliéroch
1955 prvé koncesionárske poplatky – 15 korún za prijímač, televízia odvysielala prvý priamy prenos z hokejového zápasu Praha – Leksand IF (Švédsko)
1956 3. novembra spustilo vysielanie bratislavské štúdio
1959 Československá televízia začína podliehať priamo vláde
1962 vzniklo košické štúdio
1970 vysielanie na dvoch okruhoch, prvé vysielanie Bakalárov
1975 vysielanie vo farbe
1977 prvý silvestrovský program, ktorý moderoval Vladimír Menšík, seriál Žena za pultom sa stal najsledovanejším a divácky najúspešnejším
1990 zavedený tretí okruh s označením OK3. Prvý program dostal názov F1, druhý sa premenil na český program ČTV a slovenský S1.
1993 rozdelenie republiky a s ním aj ČST.
Opitý Leonid Brežnev, ktorý pri odovzdávaní vyznamenania na návšteve Československa ledva artikuloval, Miloš Jakeš, ktorý vysvetľuje, že je lepšie Havlovi nedať pas a mať ho pod kontrolou, vojenské prehliadky, reportáže z tovární, kde sa kalí oceľ, jasajúce prvomájové davy mávajúce straníckym pohlavárom na tribúnach, ale aj policajný Maják.
Česká televízia včera vo veľkom spomínala a vracala sa späť. Od udalostí roku 2003 sa diváci mohli postupne prepozerať a prespomínať až do roku 1953, keď vznikla Československá televízia. Včerajšie vysielanie Českej televízie sa otváralo udalosťami v roku 2003 a postupne sa vrátilo až do roku 1953. Diváci si pripomenuli spravodajstvo, ktoré sa začínalo prejavmi komunistických prominentov, udeľovaním cien, pokračovalo spartakiádami, na rad prišli ukážky z Bakalárov, dokument na tému, aké neslušné sú dlhé vlasy, súťaž Šesť rán do klobúka, prejavy vzorných pracovníkov, s nekonečne nudnými ideovými komentármi. To všetko ponúkol televízny archív.
Program nedokumentoval len históriu televízie, ale aj totalitnej doby, často plnej dezinformácií. Príkladom bol príspevok o Palachovom týždni v roku 1988 – zábery, ktoré štáb televízie nakrútil, sa diametrálne líšili od toho, čo sa nakoniec vysielalo.
Nad ránom bola na programe doba „prednovembrová“, napoludnie normalizácia, podvečer udalosti okolo Pražskej jari a neskoro večer 50. roky. Diváci hlasovali najmä za politické epizódy.
Ráno hlasovanie divákov suverénne vyhral prejav Miloša Jakeša na Červenom Hrádku, kde vysvetľoval, že socializmus nie je taký, aký si ho predstavoval, a prirovnal stranu ku „kolu v plote“. Hovoril o tom, ako kontroloval zoznamy so zárobkami umelcov. „Bolo to také slušné dievča, tá Hana Zagorová, a zarába 600-tisíc!“
Veľký priestor dostala i politika v podaní umelcov. V roku 1985 na príkaz zhora všetci populárni speváci naspievali pesničku Darček, z neznámych príčin chýbal inak všadeprítomný Karel Gott. Ten sa objavil v relácii z roku 1973 „Piesne národov v podaní Karla Gotta“. V kozačkách a na stole si zanôtil mnohé známe ruské piesne a zahraničné hity v jazykoch krajín socialistického bloku.
Nechýbali ani autentické protestné ohlasy na Chartu ‘77, festivaly priateľstva ČSSR – ZSSR, politickej piesne či relácia Spieva celá rodina, kde si napríklad poprvýkrát ako malá žiačka zaspievala Bára Basiková.
Archívnym skvostom zostáva i objímajúci sa, tlieskajúci a bozkávajúci Husák so svojimi druhmi zo socialistického bloku Honeckerom či Kaddáfím. S vyslovenou nechuťou však bozkával opitého Brežneva. „Da zdrávstvujet mir! Da zdrávstvujet komunizmus!“ kričal v prezidentskom paláci Brežnev a jeho problém so stabilitou bol v tej chvíli zjavný. Nasledoval obrovský aplauz, Internacionála, objatie a bozk s Husákom. Potom Brežnev pristúpil k stojanu, jazyk sa mu zaplietol a zmohol sa len na pár úderov do mikrofónu.
Určite neveľmi nadšení zostali včera obyvatelia dediny Zaječov, ktorí v dobovom dokumente spomínali na sovietsku inváziu v roku 1968. „Vojaci nám napríklad pomáhali zbierať zemiaky,“ chválili sa družstevníčky pred kamerou. Ani jedna z okolitých dedín potom zemiaky nechcela kúpiť a dedinu premenovali na Brežnev.
Vasil Biľak si na zjazde strany vyslúžil opakovaný aplauz. S prízvukom, podobným jeho zaťovi Jozefovi Ševcovi, hovoril o nebezpečných sionistoch, trockistoch, fašistoch, pravicových sociálnych demokratoch, ktorí vďaka strane ronia krokodílie slzy.
Hosťom Televíznych novín v 60. rokoch bol aj sovietsky poľnohospodársky odborník súdruh Moskalenko, ktorý s vážnou tvárou hovoril, ako sa podarilo masážou a naparovaním podojiť capa. Nešlo o vtip, ale vážny spravodajský príspevok o výdobytkoch sovietskej vedy.
Neskoro večer Česká televízia ponúkla prvý farebný film o Číňanoch, ktorí povstali proti americkým okupantom.
V roku 1979 riaditeľ televízie Zelenka s nadšením hovoril, ako sa rozdávajú televízne ocenenia Zlatý krokodíl. „Budúci krokodíli rastú pri plnení denných socialistických úloh televízie. Na takých kvalitných seriáloch, ako je Plechová kavaléria o putujúcich kombajnistoch, rastú skvelí herci, pre ktorých sa potom nájdu aj ocenenia.“
Vyberať programy nebolo jednoduché, povedala autorka programu Alena Hýlková, ktorá strávila v televíznom archíve dlhý čas. „Súťažné programy trvali aj dve hodiny, až po pol hodine padla prvá otázka,“ povedala pre Lidové noviny. Preto zaradila len zostrihy. Pôvodne chcela zaradiť aj Školu pokrokových skúseností, ale bolo to príliš nudné. „Nedalo by sa to vydržať ani tri minúty,“ povedala.
