BRATISLAVA – Billboardy, šoty v televízii, zopár debát a škandál s pesničkou máme už v rámci referendovej kampane za sebou. Oficiálna časť kampane sa začala včera. Informovanosť ľudí o tom, že referendum bude, síce sa za posledné dva mesiace zvýšila, ale rozhodnutých zúčastniť sa stále nepribúda.

Sociológovia už dlhšie varujú, že politici zodpovední za kampaň podcenili situáciu, tí si však myslia, že kampaň zvládajú dobre. „Bol som tri dni v Poľsku a ich kampaň ma v porovnaní s našou ohromila. Referendum budú mať tri týždne po nás, ale už teraz sú v televízii veľmi dobré diskusie, celé Poľsko je oblepené nielen vládnymi plagátmi, ale billboardy v uliciach majú aj politické strany,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.

Poliaci podľa neho využívajú aj jednoduché spôsoby kampane: „Politické strany aj vláda vyrobili odznaky, nálepky, ktoré prilepujú ľuďom na uliciach. Kampaň je tam doslova všade. Všimol som si, že mladí ľudia viditeľne nezaťažení politikou doslova aj v krčmách debatovali o únii. Kampaň sa tam nedá prehliadnuť. Určite je to úplne iná kvalita ako u nás.“

Výraznú kampaň začína robiť aj Česká republika, kde už vyše jeden a pol mesiaca vysielajú televízie debaty o referende a únii.

Na Slovensku sa o najväčšie zviditeľnenie referenda postaral asi škandál s europesničkou, ktorej hudba bola pôvodne starým maďarským hitom. Po afére pretriasanej v každých správach a novinách niekoľko dní sa blížiace referendum pravdepodobne dostalo do povedomia aj menej informovaným ľuďom.

Prieskum Ústavu pre výskum verejnej mienky ukázal, že 42 percent ľudí je rozhodnutých určite prísť hlasovať, 24,8 percenta ľudí povedalo, že skôr prídu, ako neprídu. Mierne stúpla podpora vstupu – začiatkom roka by za vstup Slovenska do únie hlasovalo 74 percent zúčastnených, teraz 77 percent.

V kampani je dôležitá mobilizácia ľudí, aby prišli na referendum. „Toto nie je vysvetľovacia kampaň, ale motivačná,“ hovorí Vašečka. Billboardy visia najmä v mestách, ale podľa Vašečku sú v porovnaní s motivačnými kampaňami, ktoré v minulosti robil tretí sektor, pomerne slabé. „Kampane tretieho sektora, napríklad známa kampaň Nie je nám to jedno alebo Šetri si svoj hlas, boli omnoho inovatívnejšie a mobilizujúcejšie. Neviem, či je terajšia vládna kampaň motivujúca.“

(rf)

prieskum Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade urobil prieskum verejnej mienky o referende.

Viete, alebo neviete, že sa 16. a 17. mája uskutoční referendum

o vstupe SR do EÚ? (údaje v percentách)

mesiac vedia nevedia

február 74 26

marec 85 15

apríl 86 14

V apríli boli najinformovanejšími respondenti vo veku 40 až 49 rokov (92 percent), 50 až 59 rokov (91 percent), oslovení s úplným stredoškolským (93 percent) a vysokoškolským vzdelaním (96 percent), podnikatelia (93 percent), zamestnanci (95 percent) a stúpenci KSS (95 percent).

Do skupiny najmenej informovaných o termíne referenda sa zaradili predovšetkým 60- a viacroční (22 percent), oslovení so základným vzdelaním (27 percent), nezamestnaní (23 percent) a respondenti, ktorí nesympatizujú sjedným politickým subjektom (22 percent).

Zúčastníte sa 16. a 17. mája referenda o vstupe SR do EÚ?

mesiac určite áno skôr áno neviem skôr nie určite nie

február 42,4 29,6 7,2 8,7 12,1

marec 42,2 24,7 9,3 9,3 14,5

apríl 42 24,8 9,2 10,7 13,3

Najnižší záujem o účasť v referende bol v apríli medzi 60- a viacročnými (52 percent), respondentmi so základným vzdelaním (48 percent), nekvalifikovanými robotníkmi (59 percent) a nezamestnanými (57 percent).

Ako odpoviete v referende na otázku:

„Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?“

mesiac áno nie nie sú ešte rozhodnutí

január 74,1 13,2 12,7

február 70,5 8,8 20,7

marec 72,2 8,8 19

apríl 77,2 9 13,8

Za sú najmä ľudia s vyšším ako základným a neúplným stredoškolským vzdelaním, občania maďarskej národnosti, podnikatelia a obyvatelia miest nad 100-tisíc obyvateľov. Odmietavé odpovede by na hlasovacích lístkoch častejšie označovali najmä 50- až 59-roční a sympatizanti HZDS. Nerozhodnosť medzi tými, čo sa chcú zúčastniť, bola charakteristická pre respondentov vo veku 60 a viac rokov, so základným vzdelaním, nekvalifikovaných robotníkov, nezamestnaných, respondentov zo Žilinského kraja, sympatizantov HZDS a Smeru.