Do nového dňa nás od skorého rána budia z jednej televízie výroky „Chlapci, držte sa“, „Šatan je väčší fešák ako Bondra, ale podľa Mirky je najkrajší Zedník“. Väčšina opýtaných jednoducho zakričí: „Sme a budeme majstri.“ Pravda, nájdu sa aj znalci. Opatrne poznamenajú: „Kľúčový zápas nás čaká vo štvrťfinále.“ Všetko dohromady sa to volá „Hokejová horúčka“.
Počet hokejistov je od dvoch po regulárnych päť aj s brankárom, rozhodcom je silnejšie slovo či férová dohoda protihráčov. Hokej aj v najjednoduchšej náhrade je predsa zložitejší než futbal. Ihrisko musí mať aspoň približne tvrdý podklad, k zápasu je nevyhnutná hokejka. Čiže minimálne ulica, lúka je pre kozy. Prilba a chrániče sú väčšinou nanič, ale k frajerine patria.
Partičiek a zápasov je v dnešnom hokejovom bláznovstve svetovej obhajoby slovenských šampiónov iba v Bratislave minimálne tisíc. Na jednom betóne v Petržalke si to rozdávali dve skupinky približne dvanásťročných. Nohy mali omotané molitanom pripevneným špagátom. Brankár v pozváranom neforemnom obdĺžniku mal dokonca vankúše z postele. Tieklo z nich ako z dostihových koní, 1. mája bolo vyše dvadsať. Aktívny útočník z ničoho nič zavelil - dáme si reklamnú pauzu. Chlapci si odskočili lognúť z pripravených nápojov. Ako na skutočnom šampionáte vo Fínsku. Raz darmo, sme majstri sveta. Kiežby si to uvedomovali chlapci, dievčatá, rodičia, učitelia, školníci, telocvikári po celý rok. Aj keď tými šampiónmi trebárs tentoraz nebudeme.
(pf)
