Teemu Selänne ešte v tíme Anaheim Mighty Ducks s Cenou Maurice Richarda pre najlepšieho strelca NHL 1999. FOTO - ARCHÍV TASR/AP
ého tímu Česko-Slovenska odnesie dnes tá druhá polovica pôvodného názvu. A ticho sa ospravedlnil, že máme smolu, ale jeho tím pred množstvom priateľov v rodných Helsinkách nesmie sklamať dvakrát po sebe. Sľúbil to aj manželke a trom deťom. Teemu so svojím podmanivým, širokým úsmevom hral v reprezentácii naposledy pred štyrmi rokmi v Nórsku. Na štadiónoch v Oslo, Hamare i Lillehammeri ho pozdravovali fanúšičky s transparentmi „Teemu, Give me a Baby.“ Selänne bol a stále je zbožňovaný u žien podobne ako náš kapitán Miroslav Šatan na Slovensku.
Z každej strany sa na vás sypú otázky, čím to že vaša produktívnosť v NHL v posledných sezónach pohasla?
„Hm, 28 gólov zasa nie je tak málo, ale je pravda, že si radšej spomínam na úrodnejšie roky. Rád by som si zo svetového šampionátu doma urobil účinnú terapiu na zranenú dušu.“
Vášmu bývalému klubu Anaheimu, odkiaľ ste pred dvoma rokmi prestúpili do San Jose, sa v play off darí. Najprv senzačne vyradil vlaňajšieho víťaza Detroit a teraz zvádza nádejný boj s ďalším bohatým a skúseným tímom z Dallasu, vedie 3:1 na zápasy. Čo vy na to?
„Držím všetkým chlapcom v Anaheime úprimne palce. Počas série s Detroitom som bol v telefonickom kontakte s kapitánom Paulom Kariyom denne. Sme dobrí priatelia, svojím spôsobom som na toto mužstvo hrdý. Je pravda, že v Kalifornii mám stále byt a možno sa tam po skončení kariéry aspoň na nejaké obdobie života vrátim.“
V San Jose sa vám končí zmluva, čo bude ďalej?
„Naozaj zatiaľ neviem. Rok ešte potiahnem, no potom budem mať tridsaťpäť. Zrejme sa NHL preruší pre štrajk a ja asi skončím. Nemienim hrať do štyridsiatky. Mal som šťastie, že som sa stihol slušne finančne zabezpečiť. Z druhej strany chápem tých, čo na ľade v NHL vydržali tak dlho. Včase, keď som začínal v NHL ja, neboli platy také vysoké.“
Ako sa cítite znovu v drese Suomi?
„Sám som bol prekvapený, že ako skúsený harcovník som pred úvodným zápasom s Rakúskom pociťoval nervozitu. Náladu mi potom pokazil ruský rozhodca Zacharov, ktorý dovolil súperovi množstvo nečistých zákrokov aj bez puku.“
Osud vás dal znovu dokopy s kapitánom Saku Koivuom, s ktorým ste v Nórsku 1999 excelovali a oboch vás vybrali do All star. Ako to vnímate?
„Saku je veľký vodca, znamená pre nás veľa. Každý vie, akou ťažkou životnou skúškou prešiel, a to nás všetkých posilňuje. Už v Nórsku sme hrali dobre nielen my dvaja, ale celý tím. Vo finále s Českom sme nemali šťastie. Teraz v Turku nás zasa vychytal ich brankár Vokoun. Raz sa musí šťastena usmiať aj na nás. Urobíme všetko preto, aby sme mohli oslavovať pred domácimi fanúšikmi. I keď to prináša so sebou veľké tlaky.“
Viackrát ste vyslovili rešpekt pre českým tímom, slovenského sa nebojíte?
„Veľmi si vážim a uznávam vašich borcov, ktorí si vydobyli zaslúžené uznanie v celej NHL. Bondra, Pálffy, Švehla, Stümpel, Zedník sú špičkové osobnosti. Ako útočník dobre poznám nepriepustné ruky Švehlu, mohol radšej už oddychovať na rybačke. Slovensko beriem ako jedného z dvoch - troch našich najťažších konkurentov. Nie je náhoda, čo sa mu podarilo pred rokom vo Švédsku.“
Je o vás známe, že ste milovník rýchlych áut. Je pravda, že ich máte okolo tridsať, i to, že ste mali problémy s políciou?
„Autá sú naozaj pre mňa obľúbený relax. Nepočítal som presne, koľko ich mám, ale to číslo môže sedieť. Problém je v tom, že vo Fínsku je povolená veľmi nízka maximálna rýchlosť, preto som niekedy musel veci ťažko vysvetľovať. Okrem áut milujem golf a fínsku prírodu. Najradšej z paluby malého motorového člna.“
