BRATISLAVA - Malé obce nie sú schopné plniť úlohy, ktoré im štát odovzdal, najčastejšie to odôvodňujú nedostatkom peňazí, ktoré dostali spolu s novými právomocami. Vládny splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský však hovorí, že príčin je viac.
Viac než dve tretiny z 2 887 obcí nemajú ani 1000, viac ako tretina ani 500 obyvateľov. Nájsť napríklad vhodného kandidáta na starostu, poslanca obecného zastupiteľstva či obecného úradníka je niekedy neprekonateľný problém.
Spôsobov, akými možno problémy obcí riešiť, je tiež viac. V minulosti sa veľa očakávalo od dobrovoľnej spolupráce obcí, ukázalo sa však, že obce o ňu príliš nestoja. Takmer ročná neochota dohodnúť sa na utvorení tzv. spoločných obecných úradov, ktoré by nezvládnuteľnú agendu prevzali, je najlepším dôkazom.
„Čo doteraz v praxi chýba, sú motivačné mechanizmy na medziobecnú spoluprácu,“ tvrdí Nižňanský. Preto navrhuje, aby, ak sa obce nedohodnú, zasiahol štát a zákonom ich donútil na spoluprácu. Riešenie sa javí ako najschodnejšie, predseda Združenia miest a obcí Michal Sýkora proti nemu nemá výhrady, pripomína však, že by sa malo realizovať na dobrovoľnom princípe. „Dať im (obciam) lehotu, a komu niet rady, že sa dobrovoľne nevie dať so svojimi susedmi dokopy, nech príde nariadenie ‘zhora‘,“ hovorí.
Do úvahy podľa Nižňanského prichádza aj zlučovanie obcí. Zároveň povedal, že dnes nie je možné predpokladať politickú prijateľnosť tohto riešenia, ale nemalo by sa naň úplne zabudnúť.
Postoj ZMOS k zlučovaniu je dlhodobo známy - proti. „Keď je samospráva, ľudia sa aktivizujú. Prečo im to teraz brať?“ hovorí predseda združenia Michal Sýkora.
Ako ďalšie riešenie Nižňanský ponúka posilnenie krajskej samosprávy na úkor obcí.
Ani s tým ZMOS však nesúhlasí. „Prioritou predsa bolo, že čo najviac vecí prechádza na miestnu úroveň,“ hovorí Sýkora.
(joč)
