Nový album Jacka a Meg Whitovcov: Nič lepšie si tento rok nevypočujete, varujú recenzenti. FOTO – ČTK
Je to šok! Predstavte si, že skupina, kde hrá iba bubeníčka a gitarista, vyhrá britskú hitparádu. S albumom Elephant sa to podarilo americkej dvojici White Stripes, ktorých hudobná kritika považuje za spasiteľov rokenrolu. Sú iba dvaja, ale znejú ako armáda, napísal o nich americký hudobný magazín Rolling Stone.
Ich štvrtý album spôsobil malú revolúciu v hudobnom šoubiznise a úspech dvojice Jacka a Meg Whitovcov sa prirovnáva k výnimočnosti Nirvany, keď v roku 1991 prišla s albumom Nevermind. Už lepšiu vec si tento rok nevypočujete, varujú recenzenti.
Asi neexistuje vzrušujúcejší zvuk za posledné roky! Jack White v pesničkách kombinuje zvuk černošských bluesmanov s hardrockom v podaní Led Zeppelin alebo punkom Sex Pistols. „Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa s našou hudbou dostaneme tak ďaleko z tej diery, Detroitu,“ čuduje sa Meg.
Sú na vrchole, ale ich hudba znie skutočne nekomerčne. Dokonca popiera rôzne rockové pravidlá. Skupina nemá basgitaristu, ktorý by hlbokými tónmi podržal zvuk, ale White Stripes nechýba. A na bicie hrá žena. V prípade White Stripes to však funguje. „Pamätám si na náš prvý koncert pre pätnásť ľudí. Zahrali sme tri pesničky a boli z toho hotoví,“ spomína Jack.
White Stripes dodnes žijú v Deitroite, v dezolátnom, nemodernom americkom meste, ktoré sme na Slovensku mohli vidieť v Eminemovom filme Ôsma míľa. Jack býva dokonca blízko mexického geta. „Ľudia sa ma pýtajú0, ako tam môžeš bývať, čo si šialenec? Odpovedám im, že žijem tam celý život,“ povedal pre The Guardian.
Hudba Stripes je presne taká ako Detroit. Ten sa vraj za tridsať rokov vôbec nezmenil. White je hrdý, že ich nový album Elephant vznikol na nahrávacej technike z roku 1963! Preto tento album znie tak poctivo, dodáva. White Stripes dokonalosť odmietajú ako tvorivú metódu, dnešných neobmedzených štúdiových možností sa boja ako čert kríža.
Detroit dal svetu černošský soulový zvuk firmy Motown. Ten však Whita neovplyvnil. Odmalička mal rád bluesové nahrávky Roberta Johnsona alebo Sona Housa a v puberte k tomu pridal folk, punk a hardrock. Stripes vznikli v roku 1997 a možno by dodnes vydávali single a albumy v malej firme Sympathy For the Record Industry, nebyť úspechu newyorských The Strokes. Tí vyšli z podobných koreňov ako Stripes. Talentskauti stavili na detroitské duo, o ktorých sa tlač dodnes háda, či ide o brata a sestru, alebo exmanželov. Roku 2001 vydali zlomový album White Blood Cells. Predalo sa ho viac ako milión kusov.
To, čo White Stripes hrajú, uprostred všetkých tých superlatívov, je ich verzia primitívneho rock‘n‘rollu. Milujú tradičnú hudbu a snažia sa byť čo najpoctivejší: „Sme belosi, čo hrajú černošské blues, a náš jediný problém je, ako v tom pokračovať, a nebyť falošní.“
PETER BÁLIK
