Pri druhej demonštrácii v meste Fallúdža v stredu zastrelili Američania troch Iračanov. FOTO - ČTK/AP
Fallúdža je konzervatívne sunnitské mesto ležiace 60 kilometrov na západ od Bagdadu. V posledných dňoch tu došlo k dvom konfliktom medzi americkými vojakmi a demonštrantmi.
V pondelok zomreli 13 Iračania, keď sa začalo strieľať pred miestnou školou. Američania tvrdili, že strieľať začali Iračania. Tí zasa trvali na tom, že demonštranti neboli ozbrojení a išlo im o to, aby sa Američania vysťahovali zo školy, kde si urobili hlavný stan.
Traja ďalší zomreli v stredu pri druhej demonštrácii. Tá mala osláviť fakt, že po prvej prestrelke sa Američania rozhodli budovu islamskej školy opustiť.
Zdroje americkej armády aj po druhej demonštrácii tvrdili, že sa ich vojaci iba bránili. Iračania opäť tvrdili, že ich Američania napadli bezdôvodne. Podľa agentúry AFP mohlo ísť v druhom prípade o omyl. Iračania vraj na vojakov hádzali kamene a topánky, oni si však mysleli, že letia granáty.
Moslimskí predstavitelia Fallúdže sa v stredu stretli s americkými veliteľmi a vyzvali ich, aby opustili mesto známe ako jedno z centier islamu v Iraku. „Povedali sme im, aby sa stiahli aspoň na predmestie, pretože naše obyvateľstvo ich zle prijíma. Vieme, že bude ťažké ľudí udržať, ak to bude pokračovať,“ povedal AFP jeden z duchovných. Američania podľa neho sľúbili, že budú spolupracovať.
Situácia vo Fallúdži je dôkazom, že všetko v Iraku nie je celkom pod kontrolou. V čase, keď sa rozbiehajú rokovania o budúcom usporiadaní krajiny, možno očakávať ďalšie nepokoje.
V Bagdade sa v stredu začalo rokovanie niekdajších irackých emigrantských a opozičných strán. Zúčastnil sa na ňom šéf Irackého národného kongresu Ahmad Šalabí, vodca šíitskej exilovej opozície Abdal Azíz Hakím a vodcovia oboch hlavných kurdských frakcií Masúd Barzání a Džalál Talabání.
Hlavnou témou rokovaní je plánovaná celonárodná konferencia, ktorá sa má uskutočniť do konca mája a na ktorej má vzniknúť prechodná vláda Iraku. Podľa hovorcu Irackého národného kongresu chcú opoziční vodcovia zjednotiť svoje názory a potom ich tlmočiť Spojeným štátom. Na schôdzku nebol pozvaný civilný správca Iraku Američan Jay Garner.
K pokoju nepridala ani správa panarabského denníka Al-Kuds al-Arabí, ktorý vychádza v Londýne. Ten tvrdí, že faxom z nezisteného miesta dostal ručne písaný list s podpisom Saddáma Husajna. Informoval o tom šéfredaktor denníka Bari Atván, známy podporou Saddáma.
Bývalý prezident v liste vyzýva Iračanov, aby sa postavili na odpor armáde Spojených štátov, ktorá podľa neho zvíťazila vďaka zrade. List tiež varuje pred predstaviteľmi irackej opozície.
Kde je Saddám a či vôbec žije, sa nevie.
(pm, čtk)
