spojencov. Prechodnú vládu, ktorej forma nie je doteraz jasná, by mala ustanoviť konferencia irackých politických a náboženských skupín.
Očakáva sa, že sa na nej zúčastnia aj lídri popredných irackých frakcií, ktorí na bagdadskej konferencii neboli. Stretnú sa vraj aj dnes, aby o prechodnej irackej vláde hovorili bez Američanov. Práve dohoda medzi kľúčovými irackými hráčmi podmieni úspech pripravovanej konferencie, ktorá by podľa Američanov mala byť obdobou stretnutia vtedajšej afganskej opozície v nemeckom Petersbergu v novembri 2001, ktoré viedlo k zostaveniu novej posttalibanskej vlády.
Irackí lídri, ktorí by sa mali stretnúť už dnes, zastupujú Kurdov, šíitov aj prevažne exilových sekulárnych Iračanov.
Majú značne rozdielne postoje k riešeniu irackej budúcnosti. Všetci deklarujú záujem o demokratický Irak, ktorý by rešpektoval všetky skupiny žijúce na jeho území. Rozchádzajú sa však v pohľade na vplyv Američanov na dianie v krajine aj v názoroch na obsah irackej demokracie.
Irackí Kurdi, ktorí ako jediná opozičná skupina významnejším spôsobom zasiahli do vojenských operácií proti Saddámovi Husajnovi, sú za to, aby sa Američania v krajine zdržali až do zvolenia novej vlády. Američania sú pre nich zárukou, že napriek nízkej početnosti sa im ujde časť moci v novom Iraku.
Kurdi reprezentujú aj názory tej časti takzvaných nových Iračanov, ktorí žili v opozícii voči Saddámovi Husajnovi priamo v Iraku. Táto skupina je presvedčená, že Američania sú zárukou správneho vývoja. Charakterizuje ju tiež nedôvera k exilovým lídrom, ktorí sa často správajú ako samozvaní vodcovia a nerešpektujú iracké zvyklosti.
Aj exiloví, aj domáci irackí vodcovia sú však presvedčení, že Američania by sa v krajine nemali zdržiavať príliš dlho. Washington však termín odchodu z Iraku nijako neavizuje, napokon vojna oficiálne sa ešte neskončila.
Na zajtra avizovaná schôdzka irackých lídrov by sa mala zaoberať aj zložením delegátov na konferenciu, kde sa bude skladať vláda. Je to kľúč k tomu, aké budú odpovede na otázky, ktoré delegátom na stretnutí predložia: teda či má byť prechodná vláda vedená premiérom, alebo má ísť o kolektívne vedenie, aká má byť ústava a dokedy má mať prechodná vláda mandát.
To všetko by sa malo stihnúť do 3. júna, čo je podľa americkej administratívy najvhodnejší dátum na začiatok pôsobenia novej vlády. Vtedy totiž vyprší program Ropa za potraviny a vtedy by už mali byť Iračania pripravení inkasovať sami peniaze za svoju ropu a správne s nimi nakladať.
