Až v 40,9 percenta ľudí sa zistila tzv. prevalencia depresie - to znamená, že za posledných 6 mesiacov pred dňom výskumu mali depresiu. Pri 13 percentách z nich išlo o ťažkú depresiu, keď ochorenie podstatne zmenilo ich pracovnú a sociálnu aktivitu.
Až 23 percent chorých pociťovalo tzv. depresívne symptómy - smutnú náladu, znížený záujem o dianie, nedokázali sa tešiť, pozorovali na sebe zmeny hmotnosti, poruchy spánku a psychomotoriky, únavu. Toto vysoké číslo je podľa autorov štúdie zvlášť závažné. „Priemerný výskyt depresívnych symptómov v Európe je len okolo 8 percent,“ hovorí Vladimír Novotný, prednosta psychiatrie Fakultnej nemocnice Bratislava. Slovenské výsledky sa v tomto ukazovateli približujú výsledkom vo Francúzsku a Veľkej Británii.
Najvyššia nezamestnanosť, najnižšia depresia
Najmenej „radosti zo života“ majú obyvatelia Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja. Najlepšie sú na tom ľudia v Banskobystrickom a Košickom kraji.
Výskum ukázal, že neplatí vzťah medzi vysokou nezamestnanosťou v regióne a vysokým výskytom depresií. „Očakávali sme, že tieto ukazovatele budú súvisieť, a zvlášť sme sa na ne zamerali. Nie je to však tak,“ hovorí psychológ Anton Heretik.
V Košickom kraji, ktorý má vysokú nezamestnanosť, bol výskyt depresií nižší ako napríklad v Nitrianskom, kde je situácia oveľa lepšia, bol dokonca nižší ako v Bratislavskom. Podľa autorov sa teda dá hovoriť o istej „regionálnej atmosfére“, ktorá podporuje zlú náladu.
„Zdá sa, že to potvrdzuje názor, že v mnohých regiónoch Slovenska sa stala nezamestnanosť dlhodobým životným štýlom, a ináč sa hodnotí v Košickom a v Prešovskom ako v Bratislavskom kraji,“ píšu autori.
Pri skúmaní profesie respondentov však výskum potvrdil, že nezamestnaní sú na tom s duševným zdravím zle - depresia sa vyskytla až v 55 percentách z nich. Predstihli ich už len invalidní dôchodcovia (až 60 percent kladných odpovedí).
„Zaujímavé je, že oveľa častejší výskyt depresie sme zaznamenali u študujúcich - až 51,3 percenta - ako u starobných dôchodcov, kde depresiu v poslednom polroku prekonalo len 37,4 percenta. Poukazuje to na fakt, že študenti dnes žijú vo veľkej neistote,“ hovorí Ján Pečeňák zo Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK.
Depresia je stále tabu
Výskum potvrdil, že duševné ochorenia sú u nás stále tabu - len 2,4 percenta tých, ktorí mali depresiu, navštívili psychiatra alebo psychológa. Dostupnosť aj najmodernejších antidepresív je podľa autorov štúdie dobrá, ale nedostatočná je sieť psychiatrických ambulancií a zariadení. „Tam, kde ľudia majú dobrú dostupnosť psychiatrických služieb, zistili sme výrazne nižší výskyt ochorenia, tam, kde je pomoci málo, je chorých viac,“ hovorí Heretik.
Prieskum je reprezentatívny, autori dodržali na vzorke 1 212 respondentov výsledky sčítania ľudu, aby zodpovedali z hľadiska pohlavia, národnostných menšín, veku a vzdelania. Prieskum sa realizoval dotazníkovou formou v jeseni 2002.
Výskumný tím plánuje zistené údaje ďalej analyzovať. „Sú to námety najmä pre sociológov, aby sa pokúsili niektoré fakty vysvetliť, ale aj pre politikov,“ hovoria autori.
